V Pásme Gazy začal nábor do novej polície, za pár hodín sa prihlásilo 2000 ľudí
Spojenými štátmi podporovaný palestínsky výbor, ktorý má prevziať civilnú správu Gazy, dnes začal prijímanie prihlášok do policajných síl v Pásme Gazy. Výbor to oznámil na sieti X, napísala agentúra Reuters.
Počas prvých pár hodín od začiatku náboru sa do nových policajných síl v Gaze prihlásilo zhruba 2000 Palestínčanov, informoval počas prvého zasadnutia Rady mieru vo Washingtone bulharský diplomat Nikolaj Mladenov.
Nová polícia
Mladenov, ktorý predtým pôsobil ako blízkovýchodný splnomocnenec OSN, je jedným z vysokých predstaviteľov vedenia Rady mieru pre Pásmo Gazy.
Prijímanie prihlášok do polície v Gaze sa začalo dnes niekoľko hodín pred začiatkom zasadnutia Rady mieru, na ktorej americký prezident Donald Trump okrem iného oznámil príspevky v ráde miliárd dolárov na obnovu Gazy a jeho vláda predstavila podrobné plány na vytvorenie stabilizačných síl pre toto územie pod záštitou OSN.
Výbor pre správu Gazy vo vyhlásení na X uviedol, že náborový proces je otvorený pre kvalifikovaných mužov a ženy, ktorí si želajú slúžiť v policajných silách.
Príspevok na X obsahoval tiež link na webové stránky, kde sa môžu Palestínčania prihlásiť. Adepti musia byť obyvateľmi Gazy vo veku 18-35 rokov, bez trestného záznamu a v dobrej fyzickej kondícii.
Požiadavky nespresňujú, či sa na pozície policajných regrútov môžu hlásiť členovia súčasných policajných síl v Gaze, ktorí v nich slúžili v čase, keď bolo Pásmo Gazy pod kontrolou teroristického hnutia Hamas.
Mierový plán
Agentúra Reuters už skôr informovala, že sa islamistické hnutie Hamas snaží začleniť svojich desaťtisíc policajtov do novej, Spojenými štátmi podporovanej správy Gazy. Hnutie Hamas vládlo v Pásme Gazy od roku 2007, keď po víťazstve vo voľbách v roku 2006 a následnom násilnom strete s hnutím Fatah prevzalo nad územím plnú kontrolu.
To platilo až do vypuknutia vojny v Pásme Gazy v októbri 2023, ktorá začala po tom, čo ozbrojenci z Hamasu a jeho spojenci pri útoku na juhu Izraela pozabíjali na 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a ďalších 251 osôb uniesli.
Izrael potom začal rozsiahlu vojenskú operáciu, pri ktorej jeho armáda podľa aktuálnych údajov ministerstva zdravotníctva v Gaze zabila viac ako 71-tisíc Palestínčanov. Tieto údaje, ktoré OSN považuje za spoľahlivé, nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami, ale podľa zahraničných mimovládnych organizácií vyše 80 percent obetí boli civilisti. Podľa OSN Izrael v Gaze páchal genocídu, čo Izrael odmieta.
Hamas si po októbrovej dohode o prímerí sprostredkovanej americkým prezidentom Donaldom Trumpom udržiava kontrolu nad necelou polovicou Gazy, pričom viac ako 50 percent územia okupuje Izrael, napísala agentúra Reuters.
Stiahnutie Izraela a odzbrojenie Hamasu patria medzi hlavné prekážky, ktoré bránia USA v realizácii mierového plánu pre Pásmo Gazy. Dvadsaťbodový plán na ukončenie vojny, ktorý je teraz vo svojej druhej fáze, požaduje odovzdanie správy Gazy palestínskemu výboru podporovanému USA, čo má vylúčiť Hamas, dodal Reuters.