Ruská dedina vyslala do vojny polovicu mužov. Slávy sa nedočkala, splašky ďalej tečú ulicou
Sedanka leží medzi sopkami a lesmi Kamčatky a žije v nej zhruba 250 ľudí. Vlani v lete gubernátor Vladimir Solodov oznámil, že chce obci udeliť prestížny titul „Dedina vojenskej slávy“ za to, koľko bojovníkov odtiaľto odišlo na Ukrajinu. Zo 67 miestnych mužov ich 39 narukovalo. „Pamiatka hrdinstva dedinčanov musí byť zvečnená,“ odkázal vtedy Solodov.
Lenže to zostalo pri sľuboch. Sedanka doteraz titul nezískala a rodiny vojakov nedostali pomoc, ktorú im predstavitelia regiónu prisľúbili. Do dediny dorazila len jednorazová dodávka palivového dreva. Inak sa nič nezmenilo.
Všadeprítomná chudoba
Niektorí obyvatelia si myslia, že štát sa obáva, že by verejná pozornosť odhalila biedu, v ktorej denne žijú. Domy zo sovietskych čias sa rozpadajú, mnohé nemajú tečúcu vodu a kanalizácia vyteká do blata na uliciach.
"Bola by to hanba. Ako by našu dedinu s vojenskou slávou ukázali? Ľudia tu nemajú vôbec nič," povedala denníku The New York Times štyridsaťročná Svetlana Zacharovová, členka obecnej rady a vojnová vdova.
Vojna si medzi miestnymi vybrala vysokú daň. Z mužov, ktorí odišli na front, je dnes devätnásť mŕtvych alebo nezvestných. V malej komunite, kde sa všetci poznajú, zasiahla strata takmer každú rodinu.
„Málokedy tu stretnete niekoho triezveho“
Mnohých k odchodu motivovali peniaze. V chudobnej obci pôsobia armádne odmeny ako rozprávkové sumy. V Kamčatskom kraji dostane nováčik za podpis zmluvy s armádou jednorazovú odmenu až 1,4 milióna rubľov (približne 15 490 eur). Mesačný plat vojakov sa líši podľa miesta služby, dĺžky kontraktu a role, obvykle je to okolo 200-tisíc rubľov (približne 2200 eur).
Príliv vojnových peňazí však život v Sedanke zásadne nezmenil. Niektorí navrátilci si kúpili byt v okolí, nové vybavenie či štvorkolku. Mnohí sa však podľa miestnych stretávajú s psychickými následkami vojny. "Vracajú sa vyčerpaní, nespokojní. Sú iní, uzavretí," popísala Zacharovová.
Situáciu zhoršuje alkohol. „V tejto dedine málokedy stretnete triezveho človeka,“ uviedol rybár Dmitrij Tulik. Podľa neho mnohí veteráni svoje zárobky prepijú. Namiesto sľúbeného rozkvetu tak v dedine zostáva skôr pocit zmaru a zásadná otázka: prečo vlastne ich muži v susednej krajine zomreli.