Otázka, ktorá presahuje hranice Ukrajiny: deti sa musia vrátiť domov
Myroslav Kastran je veľvyslancom Ukrajiny na Slovensku a Karen Mollica veľvyslankyňa Kanady na Slovensku
"Žiadne dieťa nemôže byť trofejou vojny". Práve pod týmto heslom si medzinárodné spoločenstvo každoročne 20. novembra pripomína Svetový deň detí – deň, ktorý v roku 1954 ustanovila Organizácia Spojených národov, aby nám pripomenul našu spoločnú zodpovednosť za ochranu detí na celom svete.
Dnes tento odkaz rezonuje s osobitnou naliehavosťou.
Rozsah tragédie spôsobenej Ruskom priamo v srdci Európy nemá v novodobých dejinách obdobu. Od začatia plnoformátovej vojenskej agresie proti Ukrajine v roku 2022 premenil Kremeľ nezákonné deportácie a nútené presídľovanie najzraniteľnejšej kategórie ukrajinského obyvateľstva – ukrajinských detí – na svoju oficiálnu štátnu politiku.
Pre tisíce ukrajinských detí sa posledné štyri roky – roky, ktoré mali byť definované bezpečím, rodinou a vzdelávaním – stali namiesto toho obdobím zajatia, strachu a úmyselného vymazávania ich koreňov.
Blížime sa k štyrom rokom plnoformátovej ruskej invázie a sme bohužiaľ stále nútení hovoriť o potrebe zjednotiť naše úsilie pri návrate detí domov – detí, ktoré sú oberané o svoje mená, svoje rodiny a svoju vlasť.
Tieto čísla sú vo svojej krutosti otrasné. Ukrajinské orgány odhadujú, že pod faktickou kontrolou Ruskej federácie zostáva približne 1,6 milióna ukrajinských detí, a to buď na dočasne okupovaných územiach, alebo priamo v Rusku. Agresor im cielene vymazáva identitu: mení ich štátne občianstvo, uľahčuje nezákonné adopcie do ruských rodín a vystavuje deti ideologickej indoktrinácii a militarizácii. Ruskí predstavitelia zašli až tak ďaleko, že verejne informujú o takzvanom ‚presídľovaní‘ ukrajinských detí na ruské územie. Cynizmus agresora už dávno prekročil všetky hranice.
Napriek úmyselným prekážkam a systematickému zatajovaniu informácií o mieste pobytu ukrajinských detí zo strany ruských orgánov sa dosahuje pokrok. Kukoncu januára 2026 sa podarilo úspešne vrátiť na Ukrajinu 1 980 detí. Len počas samotného januára sa domov vrátilo 37 mladých Ukrajincov. Každý návrat je viac než len štatistika; je to zachránený život, rodina a budúcnosť.
Tam, kde priamy dialóg s agresorom neprináša výsledky, zohráva kriticky dôležitú úlohu humanitárna mediácia neutrálnych strán. V niektorých prípadoch sa osobná angažovanosť globálnych osobností a mienkotvorných lídrov ukázala ako mimoriadne efektívna a pomohla opätovne zjednotiť deti s ich rodinami.
Ukrajina nečelí tejto výzve sama. Vo februári 2024 bola v Kyjeve založená Medzinárodná koalícia za návrat ukrajinských detí s cieľom mobilizovať koordináciu a medzinárodný tlak na Rusko. Dnes má koalícia 46 členov, medzi ktorými je 43 krajín, ako aj Európska únia, Rada Európy a Parlamentné zhromaždenie OBSE.
Kanada zohráva osobitnú úlohu ako spolupredseda Koalície spolu s Ukrajinou. Vďaka vedúcemu postaveniu Kanady a odhodlaniu medzinárodných partnerov zostáva návrat ukrajinských detí kľúčovou prioritou v medzinárodnej agende. Počas minuloročného samitu Koalície v New Yorku, ktorému spoločne predsedali Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyy a Premiér Kanady Mark Carney, zaznel jasný odkaz: návrat detí je nevyhnutnou podmienkou akéhokoľvek spravodlivého a trvalého mieru.
Koalícia dosahuje konkrétne výsledky. Osem členských štátov spustilo pilotný mechanizmus na sledovanie a overovanie údajov o deťoch deportovaných do Ruska. Ukrajina už ruskej strane poskytla prvý overený zoznam 339 detí a požiadala o ich návrat – ide o jasný test dobrej vôle, v ktorom Moskva v súčasnosti zlyháva, keďže neposkytuje žiadnu zmysluplnú odpoveď.
Pred nami sú dôležité diplomatické míľniky. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen oznámila blížiaci sa samit Koalície, EÚ, Ukrajiny a Kanady. Cieľom samitu je posilniť medzinárodnú koordináciu a znovu zdôrazniť, že návrat deportovaných detí musí zostať ústredným bodom akejkoľvek diskusie o spravodlivom a trvalom mieri. Táto otázka presahuje hranice Ukrajiny. Štát, ktorý deportuje deti, nielenže porušuje medzinárodné právo, ale pokúša sa ukradnúť budúcnosť celého národa. Dopustiť, aby takéto zločiny zostali bez odozvy, by vytvorilo nebezpečný precedens pre globálnu bezpečnosť a ochranu detí na celom svete.
Preto dnes, v predvečer štvrtého výročia plnoformátovej agresie Ruska, vyzývame ku konkrétnym činom. 24. február je pripomienkou toho, že čas nehrá v náš prospech: každý deň strávený v deportácii vzďaľuje dieťa od jeho identity. Medzinárodné spoločenstvo musí konať naliehavo a s odhodlaním.
Naším spoločným cieľom je, aby sa rok 2026 stal rokom masového návratu ukrajinských detí, aby sa každé dieťa vrátilo tam, kam patrí: k svojej rodine, k slobode a do svojej vlasti – do Ukrajiny.