Mladé dievčatá snívajú, že sa vydajú za Kórejčana. Prečo nás tak pobláznila juhokórejská kultúra?
Nedávno som si listovala v tínedžerskom časopise Kamarát. Približne 80 percent obsahu tvorili fotografie a príbehy mladučkých hviezd kórejskej hudobnej scény – takzvaného K-popu.
Len pred pár mesiacmi sme celá rodina s napätím sledovali kórejský seriál Squid Game. Dnes si namiesto čalamády bežne pripravujeme kimči.
Prečo nás „Millennial Grey“ robí nešťastnými: Mozog v sterilnom byte trpí viac, než si myslíte
Na kozmetike som si nikdy „neulietavala“, no zakaždým, keď sa prechádzam nákupným centrom, prekvapí ma, koľko nových obchodov s kórejskými skrášľovacími produktmi pribudlo.
A nielen s kozmetikou – aj s hračkami, dizajnovými drobnosťami či potrebami do domácnosti. Rovnako bola pre mňa zážitkom reality šou, v ktorej si dievčatá z Brazílie vyberali kórejského partnera a spievali chválospevy na tamojších galantných mužov.
Hallyu
To, čo dnes sledujeme, nie je tak celkom náhoda. Ide o premyslený a dlhodobo budovaný fenomén známy ako hallyu – „kórejská vlna“.
Tento pojem sa začal používať koncom 90. rokov, keď sa juhokórejské seriály a popová hudba začali masovo šíriť po Ázii. Z regionálneho trendu sa postupne stal globálny kultúrny export, ktorý dnes zahŕňa hudbu, film, televíziu, gastronómiu, kozmetiku aj módu.
Zostáva vám 85% na dočítanie.