Bratislavské zastupiteľstvo schválilo zmeny územného plánu pre oblasť pri Mlynských nivách
Bratislavské mestské zastupiteľstvo (MsZ) schválilo vo štvrtok zmeny a doplnky územného plánu hlavného mesta (ÚPN) pre územie Mestskej urbanistickej štúdie zóny Mlynské nivy. Zmeny a doplnky majú nadobudnú účinnosť v máji.
„Je to pre nás veľmi dôležitá zmena, pretože je to v súčasnosti najväčší mestský brownfield, ktorý prejde reanimáciou na novú zmiešanú mestskú štvrť,“ skonštatoval vedúci útvaru hlavného architekta Juraj Šujan.
Podkladom na schválenie predmetných zmien a doplnkov bola spomínaná mestská urbanistická štúdia (MUŠ), ktorá navrhuje polyfunkčné mestské prostredie. Vytvoriť by sa malo „mesto krátkych vzdialeností“. Vzniknúť má mestská bloková zástavba, teda polyfunkčné bytové domy. Výšková hladina zástavby sa má zvyšovať smerom k centru mesta. „Mestská bloková zástavba by mala začínať niekde pri šiestich, gradovať pri ôsmich podlažiach, ale, samozrejme, aj s lokálnymi akcentami, aj s dominantami výškovými,“ podotkol Šujan s tým, že sa tam do budúcna počíta s desiatkami tisíc obyvateľmi.
Okrem bývania má pribudnúť aj vybavenosť vrátane nekomerčnej. V území sa uvažuje so základnou školou i viacerými materskými školami, s dvoma veľkými i sériou menších parkov. Rovnako sa pracuje na predĺžení električkovej trate v prvej etape po Bajkalskú ulicu, v ďalšej etape s jej prepojením na TIOP Vrakuňa.
Celkovo má územie rozlohu okolo 138 hektárov, avšak v rámci prijatých zmien a doplnkov sa zmenia funkčné plochy len v tých častiach, kde sú developeri, s ktorými je uzavretá príslušná zmluva o kontribúcii. Aktuálne má hlavné mesto podpísané zmluvy, z ktorých vyplýva finančné plnenie na úrovni okolo 89 miliónov eur.
„Z nich veľká časť bude vo forme finančných príspevkov práve na to, aby mesto mohlo realizovať podmienenú veľkú infraštruktúru, ako sú parky, ako je napríklad teda bulvár a následne aj električková radiála. Časť z nich, 7,5 milióna eur, bude v podobe pozemkov a zvyšok, ktorý zostáva v podobe bytov, robí okolo 20 percent sumy,“ priblížil vedúci útvaru mestských stratégií a analýz Ján Mazúr s tým, že k peniazom pribudne aj poplatok za rozvoj.
Hlavné mesto totiž už niekoľko rokov uplatňuje kontribučnú politiku, a to po vzore iných miest. „Snažíme sa nejakým spôsobom participovať na tvorbe hodnoty v tom území, zároveň vytvárať zdroje pre to, aby sme vedeli zabezpečiť kľúčovú verejnú infraštruktúru v tom území. Na to, aby mesto vedelo zmobilizovať tieto zdroje, by sme čakali veľmi dlho, možno pár dekád,“ pripomenul Mazúr. Preto hlavné mesto podľa neho vytvorilo vzorec, férový a transparentný, kde každý developer participuje lineárne s tým, aký benefit má zo zmeny územného plánu. Z takto získaných financií vie mesto realizovať veľké nosné investície.