Nástroj EastInvest pre prihraničné regióny EÚ pomôže aj východu Slovenska, tvrdí Migaľ
Nový finančný nástroj EastInvest, ktorý vo štvrtok predstavila Európska komisia, by mal pomôcť aj východnému Slovensku. Uviedol to minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ vo štvrtok v Bruseli po skončení konferencie zameranej na pomoc východným regiónom členských krajín EÚ. Informuje o tom spravodajca TASR.
Jedným z výsledkov konferencie o stratégii na podporu regiónov na východnej hranici je prijatie nového finančného nástroja EastInvest, na ktorom sa budú podieľať Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj, Severská investičná banka, Rozvojová banka Rady Európy a tiež národné banky z deviatich členských štátov: Bulharska, Estónska, Fínska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska.
Vplyv vojny
Nový finančný nástroj by mal sumou okolo 28 miliárd eur podporiť regióny EÚ hraničiace s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou, najviac vystavené vplyvom vojny na Ukrajine.
„Práve toto podujatie odštartovalo hlbšiu diskusiu o tom, ako investovať viac do prihraničných regiónov. V prvom rade to mali byť regióny, ktoré susedia s Ruskou federáciou a Bieloruskom, ale našťastie po aktivite Slovenska, premiéra a nášho ministerstva sa nám podarilo, ľudovo povedané, dať nohu do dverí a zabezpečiť, aby aj východné Slovensko, Košický a Prešovský kraj, ktorý susedí s Ukrajinou, bolo jedným z tých regiónov ktoré sa budú môcť uchádzať o veľkú časť rozvojovej pomoci, ktorá by do tohto regiónu mala prísť,“ vysvetlil Migaľ.
Minister s odkazom na sumu zhruba 28 miliárd eur uviedol, že zatiaľ sa nevie, akým kľúčom bude prerozdeľovaná, ale malo by to byť formou pôžičiek pre hraničné regióny a tieto peniaze by sa mali implementovať aj na východnom Slovensku.
„Mňa to teší o to viac, že ja sám som do politiky išiel z východného Slovenska,“ povedal minister s tým, že východná časť krajiny musí byť pripravená na to, že keď skončí vojna a nastane mier na Ukrajine, tak investície na Ukrajinu budú zo západu prúdiť aj cez Slovensko. Preto treba byť pripravený, či už rôznymi cestnými a železničnými uzlami, logistickými centrami a ďalšími možnosťami, na to, aby bolo možné zužitkovať tento ekonomický potenciál.
Odliv ľudí
Eurokomisia chce v rámci tejto stratégie zabrániť odlivu ľudí z prihraničných regiónov. Migaľ upozornil, že už teraz vidieť, že Ukrajinci si kupujú domy v tejto časti Slovenska, čo porovnal so situáciou po páde železnej opony, keď Slováci začali zhodnocovať pohraničné zóny Rakúska.
„Takéto možnosti môžu východnému regiónu veľmi pomôcť, ja to absolútne vítam a budem takúto aktivitu plno podporovať,“ uviedol.
Štátny tajomník rezortu Richard Maraček pripomenul, že v stredu na pôde eurokomisie opäť rokoval o využívaní eurofondov. Pripomenul, že po revízii Programu Slovensko sa naskytla šanca realokovať peniaze, ktoré neboli efektívne využívané, na nové priority modernej kohéznej politiky.
„To znamená, že budeme investovať tam, kde to Európska komisia aj občania Slovenska vnímajú ako dôležité: duálna infraštruktúra, dostupné bývanie, energetika, voda, kanalizácia a energetická transformácia,“ vysvetlil Maraček. Dodal, že v rámci skupiny „priateľov kohézie“ v Bruseli prebehla aj porada, ako čo najlepšie využiť eurofondy z budúceho programovacieho obdobia, keď na kohéziu by malo ísť okolo 20 miliárd eur.