Online dezinformácie ohrozujú zdravie Slovákov. Odborníci predstavujú iniciatívu Lekári nahlas
Spôsob, akým sa ľudia rozhodujú o svojom zdraví, sa v posledných rokoch zásadne zmenil. Informácie, ktoré kedysi sprostredkovával najmä lekár, dnes čoraz častejšie vyhľadávame a konzumujeme online - rýchlo, samostatne a bez odborného kontextu.
Očkovanie či doplnky stravy
Podľa analýzy Európskeho parlamentu využíva internet ako hlavný zdroj zdravotných informácií 65 percent ľudí vo veku 25 – 34 rokov.
Výrazne rastie aj podiel seniorov, u ktorých sa kombinuje častejšie používanie internetu s nižšou úrovňou digitálnej gramotnosti, čo zvyšuje riziko, že nedokážu spoľahlivo rozlíšiť dôveryhodné informácie od manipulácií.
Zdravotnícke dezinformácie sa podľa analýzy najčastejšie týkajú očkovania, výživy, doplnkov stravy, alternatívnej medicíny, „zázračných“ liečebných postupov či samodiagnostiky. Šíria sa najmä cez Facebook, YouTube, Instagram a WhatsApp, ale aj v uzavretých online skupinách bez verejnej kontroly.
Témy sú emočne citlivé a často ponúkajú jednoduché riešenia zložitých problémov „Rozhodnutia v medicíne by mali vychádzať z overených dát a vedeckých dôkazov, nie z osobných názorov, emócií či atraktívnych sľubov. Ak chceme chrániť zdravie pacientov, musíme trvať na postupoch, ktoré sú preukázateľne účinné a bezpečné,“ hovorí Alexandra Bražinová, prodekanka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a členka iniciatívy Lekári nahlas.
Túto situáciu ešte viac komplikuje nástup generatívnej umelej inteligencie. Potvrdzuje to výskum Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT), ktorý analyzoval schopnosť veľkých jazykových modelov generovať personalizované dezinformácie, aj v oblasti zdravia.
Dôsledky pociťujú už aj lekári
Výskum ukázal nielen veľmi presné cielenie personalizovaných textov, ale aj skutočnosť, že generovaný zavádzajúci obsah prispôsobený konkrétnej skupine ľudí je ťažšie odhaliteľný človekom.
„Veľké jazykové modely dokážu generovať obsah, ktorý je pre človeka ťažko rozlíšiteľný od textu vytvoreného človekom. To výrazne zvyšuje riziko šírenia presvedčivo pôsobiacich dezinformácií, ktoré môžu cielene pracovať s emóciami alebo konkrétnymi naratívmi,“ upozorňuje Mária Bieliková, riaditeľka KInIT, ktorý sa v rámci Stredoeurópskeho observatória digitálnych médií (CEDMO) venuje výskumu metód umelej inteligencie pre analýzu a monitorovanie dezinformácií v digitálnom prostredí.
Online dezinformácie nezostávajú len v digitálnom priestore. Lekári ich dôsledky vidia priamo vo svojej praxi. Pacienti prichádzajú s pevne vytvorenými názormi, odmietajú odporúčanú liečbu alebo ju odkladajú v prospech alternatívnych postupov, ktoré nemajú vedecké opodstatnenie. Často ide o témy ako očkovanie, „detoxikačné“ kúry, zázračné doplnky či odmietanie štandardných terapeutických postupov.
„Úlohou lekára dnes už nie je len liečiť. Čoraz viac času venujeme vysvetľovaniu a uvádzaniu informácií na pravú mieru. Dezinformácie menia dynamiku vzťahu medzi lekárom a pacientom a oslabujú dôveru, ktorá je pre úspešnú liečbu nevyhnutná,“ hovorí Jaroslava Orosová, prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov a členka iniciatívy Lekári nahlas.
Podľa odborníkov nejde o ojedinelé prípady. Zdravotnícke dezinformácie predstavujú systematický problém, ktorý môže viesť k oneskoreniu liečby, zhoršeniu zdravotného stavu a v krajnom prípade aj k ohrozeniu života.
Majú rozhodovať fakty
Na narastajúci problém zdravotníckych dezinformácií sa rozhodlo reagovať viac ako 20 popredných odborníkov z oblasti imunológie, pneumológie, onkológie, gynekológie a ďalších medicínskych špecializácií.
Lekárov spája ich skúsenosť z ambulancií a nemocníc, kde sa online hoaxy premietajú do konkrétnych rozhodnutí pacientov a ovplyvňujú priebeh liečby.
Vznikajúca iniciatíva Lekári nahlas chce posilniť hlas medicíny založenej na dôkazoch vo verejnom priestore a prinášať zrozumiteľné vysvetlenia k najčastejším zdravotníckym mýtom.
V spolupráci so Stredoeurópskym observatóriom digitálnych médií (CEDMO) preto spúšťajú informačnú kampaň a webovú platformu, na ktorej verejnosť nájde zmapované najčastejšie zdravotnícke dezinformácie, ich vysvetlenia a argumenty podložené dôkazmi.
Súčasťou stránky je aj praktický návod, na čo si treba dávať pozor, ako rozpoznať nedôveryhodné tvrdenia a ako si informácie o zdraví overiť ešte predtým, než sa podľa nich rozhodneme.
„Žijeme v čase obrovského informačného pretlaku. Informácie o zdraví sú dnes všade a nie je jednoduché sa v nich zorientovať. Naším cieľom je, aby sa v tomto priestore ozývali aj dôveryhodné hlasy odborníkov a aby sa ľudia pri dôležitých rozhodnutiach mohli oprieť o fakty, nie o dojmy,“ hovorí Peter Celec, DrSc., profesor Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a člen iniciatívy Lekári nahlas.
Cieľom projektu je dlhodobo podporovať zodpovedné rozhodovanie o zdraví, posilňovať dôveru v odborné poznanie a povzbudiť ľudí, aby si informácie overovali a nebáli sa konzultovať svoje otázky s kvalifikovanými zdravotníkmi. Pretože keď ide o zdravie, majú rozhodovať dôkazy.