Irán má dosť uránu na výrobu 11 atómových bômb. V jeho obohacovaní chcel pokračovať, povedal Witkoff
Iránski zástupcovia počas skorších rokovaní so Spojenými štátmi vyhlásili, že majú 460 kilogramov na 60 percent obohateného uránu, ktorý by mohol byť použitý na výrobu jedenástich atómových bômb, povedal stanici Fox News americký splnomocnenec Steve Witkoff.
Ten sa spolu so zaťom amerického prezidenta Jaredom Kushnerom zúčastnil rokovaní s Iránom, ktoré však neviedli k dohode a USA s Izraelom cez víkend na Irán vojensky zaútočili.
Jadrové zbrane
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov dnes podľa štátnych tlačových agentúr TASS a RIA Novosti vyhlásil, že neexistujú dôkazy, že by Teherán vyvíjal jadrové zbrane.
Iránski zástupcovia podľa Witkoffa na úvod rokovaní povedali, že majú "nezadateľné právo obohacovať všetko jadrové palivo, ktoré majú k dispozícii". "Odpovedali sme, že prezident má pocit, že my máme nezadateľné právo vás zastaviť," pokračoval Witkoff. Američania podľa neho počas rokovania usúdili, že Irán nemá iný záujem, ako sa vrátiť k obohacovaniu jadrového paliva s cieľom vyrobiť jadrovú zbraň.
Na výrobu atómovej zbrane je potrebný urán obohatený na 90 percent - takzvané obohatenie je proces, pri ktorom sa technologicky zvyšuje koncentrácia štiepateľného izotopu v prírodnom uráne tak, aby mohol byť využitý ako palivo v jadrových elektrárňach alebo ako nálož v jadrových zbraniach. Obohatenie zo 60 na 90 percent už predstavuje relatívne malý technologický krok.
"Materiál (obohatený na) 60 percent môže byť obohatený na 90 percent, čo je považované za potrebné na výrobu zbraní, počas približne jedného týždňa, možno desiatich dní," povedal Witkoff. Irán dlhodobo tvrdí, že o jadrovú zbraň neusiluje a že jeho jadrový program slúži len mierovým účelom.
"Iránski vyjednávači nám povedali priamo - bez akejkoľvek hanby - že majú pod kontrolou 460 kilogramov na 60 percent (obohateného uránu) a že si sú vedomí toho, že by z toho bolo možné vyrobiť jedenásť jadrových bômb," povedal Witkoff.
Rokovania s Iránom
Americký prezident Donald Trump ho podľa jeho slov vyslal na rokovania s cieľom dosiahnuť dohodu, v ktorej by Teherán súhlasil s elimináciou svojho balistického programu, námorníctva, vzdal sa podpory regionálnych ozbrojencov a ukončil obohacovanie jadrového paliva.
"Chceli, aby sme hlásili pozitívne správy. Ale tá schôdzka pozitívna nebola," dodal Witkoff. Trump v piatok uviedol, že nie je spokojný so spôsobom, akým Irán s Washingtonom rokuje. Šéf Bieleho domu podľa agentúr vyhlásil, že chce s Iránom uzavrieť dohodu, a zopakoval, že Teherán nesmie vlastniť jadrové zbrane.
Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí vtedy uviedol, že Spojené štáty sa musia vyvarovať nadmerných požiadaviek, aby boli diplomatické rokovania úspešné. Vo štvrtok Arakčí hovoril o dobrom posune v súvislosti s rokovaniami. Podľa vtedajších informácií portálu Axios však hodnotenie amerických predstaviteľov nebolo také pozitívne.
Cez víkend Spojené štáty a Izrael začali rozsiahle vzdušné útoky na Irán, ktoré zabili okrem iného niektorých vysokopostavených iránskych predstaviteľov. Irán odvtedy podniká odvetné útoky na Izrael a arabské krajiny, kde sa nachádzajú americké vojenské základne.
"Doteraz nevidíme dôkazy o tom, že by Irán vyvíjal jadrové zbrane, čo bolo hlavným, ak nie jediným dôvodom pre vojnu," povedal dnes podľa ruských agentúr Lavrov na tlačovej konferencii so zástupcom brunejskej diplomacie. Americko-izraelský útok na Irán označil za agresiu a de facto vojnu, ktorej dôsledky sú už teraz citeľné na celom Blízkom východe. Vyzval pritom, aby všetky strany okamžite ukončili boje.
Rusko už viac ako štyri roky vedie ozbrojenú agresiu voči Ukrajine. Teherán je spojencom Moskvy a po ruskom vpáde do susednej krajiny vo februári 2022 sa stal pre Rusko kľúčovým partnerom a dodávateľom niektorých zbraňových systémov. Ruská diplomacia už cez víkend vyzvala USA a Izrael, aby údery proti Iránu okamžite ukončili.