Zrušili vám dovolenku v Dubaji? Alternatívu nájdete v Karibiku či Afrike. Ako vojna mení cestovanie Slovákov

Útoky na dvojičky newyorského Svetového obchodného centra v septembri 2001, výbuch islandskej sopky Eyjafjallajökull na jar 2010, pandémia koronavírusu začiatkom tejto dekády či najnovšie vojna na Blízkom východe. Všetky tieto udalosti majú spoločnú jednu vec – zásadným spôsobom narušili predovšetkým leteckú dopravu, čo sa následne premietlo do celého odvetvia cestovného ruchu.

Tento segment sa aktuálne otriasa v základoch v dôsledku začiatku amerického a izraelského útoku na Irán na prelome februára a marca, ako aj následných iránskych protiútokov na krajiny Perzského zálivu. Prakticky okamžite zostali desaťtisíce ľudí, medzi nimi aj tisícky Slovákov, uviaznuté nielen v ostreľovaných krajinách, najmä Spojených arabských emirátoch, ale i v ďalekej Ázii. Boli im totiž zrušené lety arabských aerolínií ako Etihad, Emirates, Saudia, Qatar Airways alebo Air Arabia s medzipristátím na domovských letiskách.

Všetky tieto udalosti vyvolali otázniky nad budúcnosťou cestovania. Zmenia sa návyky cestovateľov? Začnú ľudia zodpovednejšie pristupovať k poisteniam? A kam je vlastne bezpečné a vhodné cestovať? Aj tieto otázky sa HN pokúsia zodpovedať v nasledujúcom texte.

Ohrozený región

Ak ste sa v uplynulých troch týždňoch pohybovali po európskych letiskách, zrejme ste si pri pohľade na informačnú tabuľu všimli jednu vec – pri letoch do Dubaja, Abú Zabí či Dauhy svietil nápis cancelled, boli teda zrušené. Rovnako ste si mohli pri rolovaní pred štartom prejsť okolo uzemnených strojov arabských spoločností.

Dodnes prebiehajúca vojna bude mať nepochybne vážny dosah na turizmus v celej oblasti Blízkeho východu. Najviac zasiahnuté sú krajiny Arabského polostrova, odkiaľ stále hlásia nové prípady útokov iránskych rakiet. Pravidelne sa objavujú správy o horiacich objektoch v Dubaji či Abú Zabí. V strehu je aj Izrael, ktorý sám útočí okrem Iránu i na Libanon. V štátoch priamo zasiahnutých konfliktom sa príchody turistov obmedzili na absolútne minimum.

Okrem týchto krajín však súčasná situácia môže mať negatívny dosah napríklad aj na Egypt, ktorý priamo susedí s Izraelom a cez Akabský záliv i so Saudskou Arábiou. Najväčší austrálsky touroperátor Intrepid Travel už stopol zájazdy do Egypta, Jordánska či Ománu.

Egypt ako no-go

K podobnému kroku pristúpili aj niektoré americké spoločnosti. Občania USA by podľa odporúčania predstaviteľov americkej diplomacie zo začiatku marca mali urýchlene opustiť Egypt a ďalších 11 štátov regiónu, keďže im tam hrozia vážne riziká.

Slovenské cestovky zatiaľ majú v ponuke veľkonočné zájazdy do Egypta. Napríklad Dubaj však niektoré predávajú až od druhej polovice októbra. Počítajú s tým, že dovtedy sa situácia vo výbušnom regióne upokojí a Spojené arabské emiráty či Omán začnú opäť bez problémov vítať zahraničných dovolenkárov.

Podľa vyjadrenia kancelárie Satur Travel sa aktuálne problémy prejavili najmä v tom, že niektorí turisti, ktorí mali naplánovanú dovolenku v regióne Blízkeho východu, zvažujú zmenu svojich plánov. „Keďže sme na najbližšie obdobie pristúpili k úprave letového programu do niektorých destinácií, časť klientov si zvolila inú dovolenkovú destináciu z našej ponuky. Výber alternatív je pritom individuálny a líši sa podľa preferencií klientov, termínu aj typu dovolenky. Zároveň evidujeme aj klientov, ktorí svoju dovolenku v regióne Blízkeho východu len presúvajú na neskoršie obdobie, napríklad na jeseň,” uviedla pre HN Petra Trnčíková, Media & Campaign Manager spoločnosti Satur Travel.

Otázna budúcnosť

Dnes je pritom veľmi ťažké predpovedať, keď sa situácia na Blízkom východe dostane do normálu. Podľa aktuálnych informácií iránsky režim nepoľavuje v útokoch na americké či izraelské ciele v oblasti a je pripravený odolávať celé mesiace. Prezident USA Donald Trump vyzýva Iráncov na ozbrojené povstanie, čo by vyvolalo ďalšiu eskaláciu. Na pozemnú inváziu do Iránu a blížiace sa zvrhnutie režimu, ktoré by ukončilo jeho raketové údery, to zatiaľ nevyzerá. Prirodzene, pre cestovný ruch je to veľmi zlá správa.

Dá sa preto predpokladať, že účastníci organizovaných zájazdov, ale i samostatní cestovatelia si budú v nasledujúcich mesiacoch a možno i rokoch vyberať bezpečnejšie destinácie, než je Blízky východ. Ťažiť by z toho mohli nielen tradičné stredomorské krajiny ako Grécko, Španielsko alebo Taliansko, ale i vzdialenejšia exotika.

Zároveň je možné, že kým bude napätie na Blízkom východe pokračovať, európski cestovatelia budú pri svojich expedíciách do ďalekej Ázie menej využívať blízkovýchodné aerolínie, ktoré si obľúbili v uplynulej jednej až dvoch dekádach. Naopak, pomôcť by to mohlo východoázijským leteckým spoločnostiam, ako sú taiwanské aerolínie EVA Air a China Airlines, čínske Air China či singapurská spoločnosť Singapore Airlines.

Do lokalít sa dá dostať aj cez turecký Istanbul. No vzhľadom na to, že trio Dauha, Dubaj a Abú Zabí nefunguje normálne, gigantické letisko v Istanbule môže byť preplnené a letenky s Turkish Airlines podstatne drahšie. Navyše Turecko ako také môže byť zaradené do vyššej úrovne cestovateľského rizika.

Plaťte vždy kreditkou

Ďalšia otázka, ktorá sa v súvislosti s vojnou na Blízkom východe vynára, je poistenie. Mnoho Slovákov totiž cestuje bez toho, aby si poistili storno letenky či zájazdu. To sa teraz môže zmeniť. Avšak ako upozorňuje Peter Šimko, šéfredaktor portálu Poistenie.sk, s prípadmi ako je tento môže byť problém. „Ak si niekto v minulosti kúpil nejakú cestovnú službu, či už letenky, ubytovanie alebo zájazd s cestovnou kanceláriou, nemohol vedieť, že na Blízkom východe vypukne vojna a on kvôli nej nebude môcť vycestovať. Poistenie stornovacích poplatkov mu pritom nekryje prípad vojny, ale len v poistných podmienkach vymenované prekážky pre nastúpenie cesty. A to najmä chorobu, úraz, stratu dokladov, odmietnutie pridelenia víz, živelnú pohromu v domácnosti a podobne,” uvádza pre HN Šimko.

V prípade, že cestujete organizovane so zájazdom, by ste mali nepríjemnosť, aká mnohým Slovákom vznikla aj teraz, riešiť so svojou cestovnou kanceláriou. Ak cestujete individuálne, treba prípadné zrušenie letu vybavovať s leteckou spoločnosťou, respektíve s ubytovacím zariadením a práve od nich žiadať vrátenie peňazí. „A ešte jedna dobrá rada. Vždy plaťte za podobné služby kreditnou kartou, pretože práve kartová spoločnosť ručí za to, že zaplatená služba bude aj dodaná v sľúbenej kvalite. Ak by vám poskytovateľ cestovnej služby robil prieky, choďte do svojej banky a podajte štandardnú reklamáciu.”

Šimko pripája aj ďalšiu radu – ak slovenské ministerstvo zahraničných vecí neodporúča cestovať do nejakej krajiny, mali by ste to rešpektovať a necestovať. O poistení storna tak logicky ani nemá zmysel hovoriť. „Blízky východ je často križovatkou s prestupom do vzdialenejších destinácií, napríklad do Juhovýchodnej Ázie a na ďaleký východ. Tu by som radšej vyhľadával priame lety alebo iné možnosti a vynechal Dubaj, Abú Zabí či Dauhu. Prípadne nepokúšajte osud a orientujte sa na úplne inú, bezpečnejšiu svetovú stranu, kým sa situácia dostane do normálu.”

Pohodlne aj z Bratislavy

A kam sa teda pozrieť namiesto lákavej, ale v dnešných turbulentných časoch rizikovej vzdialenej exotiky ležiacej na východ od našej krajiny? Slováci môžu využiť prudko rastúcu ponuku destinácií priamo z bratislavského letiska prakticky po celej Európe, kde im hrozia výrazne menšie geopolitické nebezpečenstvá než na Blízkom východe.

Hladko a bez problémov sa z Viedne či Budapešti dostanete aj ďalej, napríklad na Kanárske ostrovy, Azory, Madeiru či do severozápadnej Afriky, hlavne do Maroka. Všetky tieto lokality sú pohodlne dostupné z letísk, ktoré Slováci radi využívajú, Kanárske ostrovy dokonca aj priamo z Bratislavy. V ich prospech hrá niekoľko argumentov – sú doslova na opačnej strane od aktuálnych problémov. V prvých troch prípadoch ide o ostrovy spadajúce pod členské krajiny Európskej únie, teda Španielsko a Portugalsko. Lety sú vo väčšine prípadov k dispozícii bez prestupov a sú výrazne kratšie ako skutočná ďaleká exotika.

Ak teda máte vo zvyku počas našej zimy lietavať za teplom mimo Európy, skúste sa zamyslieť nad tým, či práve tento rok nie je vhodný na to, aby ste sa uspokojili napríklad s Kanárskymi ostrovmi. S problémami sa však môžete stretnúť aj tu. Z Barcelony sa totiž na ostrovy ako Lanzarote, Gran Canaria alebo Tenerife preliali protesty domácich proti prudkému zvyšovaniu počtu turistov. To má na svedomí nárast cien bývania, čo vyháňa miestnych obyvateľov najmä z letovísk, ktorí si tam jednoducho nemôžu dovoliť žiť.

Pokiaľ vám neprekáža letieť s prestupom z iných európskych miest, napríklad z Londýna, Milána, Lisabonu či Porta, môžete sa pozrieť aj ďalej do Afriky. Mimoriadne obľúbené predovšetkým medzi britskými turistami je súostrovie Kapverdy, ležiace pod Kanárskymi ostrovmi, západne od pobrežia Mauritánie a Senegalu. Ide o bývalú portugalskú kolóniu s rozvinutou turistickou infraštruktúrou a kvalitnými hotelovými rezortmi. Ak vychytáte dobrú cenu, dostanete sa sem doslova za pár desiatok eur. To isté platí o západoafrickej Gambii.

Nevyspytateľný Trump

Pre pokročilejších cestovateľov – a zároveň pre tých, čo neriešia cenu ako primárny aspekt pri cestovaní – sa javí ako stále dostupná alternatíva napríklad Juhoafrická republika. Lieta sa do nej s prestupom v mnohých európskych mestách. Vyhnete sa tak Blízkemu východu. Rátajte však s drahšou letenkou.

To sa však týka najmä samotnej Južnej Afriky. Spoje povedzme do turisticky obľúbenej Kene sú výrazne náročnejšie, keďže ich prevažná časť bola realizovaná s prestupmi práve na Blízkom východe.

Cez pohodlné a rýchle prestupy v Paríži, Amsterdame, Londýne a obmedzene aj vo Frankfurte sa dá ľahko dostať aj na karibské ostrovy – snáď len s výnimkou rizikovej Kuby. Osobitne vhodný môže byť francúzsky Karibik, teda Martinik, Svätý Martin či Guadeloupe. Na pocite bezpečia pridáva fakt, že sa de iure nachádzate na území Európskej únie.

Pre all inclusive typ dovolenkárov je stále dobrou voľbou Dominikánska republika. Veľmi ľahko je dostupná aj cez charterové lety z Bratislavy, podobne ako Vietnam.

Avšak pozor. Ak by z akýchkoľvek dôvodov došlo k neštandardnej situácii, napríklad vojenskému zásahu Trumpovej administratívy v Južnej Amerike či na Kube – podobne ako sa to v januári stalo vo Venezuele – existuje riziko uzavretia vzdušného priestoru v karibskej oblasti. Na vlastnej koži si to už v januári otestovali dovolenkári. Napríklad letisko na Svätom Martine bolo na niekoľko desiatok hodín uzavreté, aby komerčné lety nestáli v ceste zásahu vo Venezuele.

Spôsobilo to síce krátkodobý, ale intenzívny a nepríjemný kolaps – z oblasti sa nevedeli dostať tisíce turistov vrátane celebrít uviaznutých na Svätom Bartolomejovi a Anguille. Ubytovacie kapacity v Karibiku nie sú nekonečné a zohnať hotel na dva či tri dni navyše, kým sa lety obnovili, bol problém.

O tom, že toto riziko je v blízkej budúcnosti reálne, svedčia aj najnovšie vyhlásenia Trumpa. Ten pred pár dňami uviedol, že keď sa vyrovná s Iránom, pozornosť prenesie na Kubu. Dodal, že bude preňho česť nejakým spôsobom ju získať. Nespresnil však, akým spôsobom to chce urobiť.