Proxenta nedokáže vyplácať dlhopisy. Investorov žiada o odklad a ponúka im aj pôžičky s osempercentným úrokom

Finančná skupina Proxenta, za ktorou stojí riaditeľ a majiteľ Pavol Kožík, čelí vážnym problémom.

Spoločnosť v posledných dňoch aktívne kontaktuje svojich investorov s informáciou, že nedisponuje dostatočnou hotovosťou na výplatu dlhopisov, ktorým sa v tomto roku končí splatnosť.

Problém s nevyplatenými záväzkami sa podľa odhadov samotnej skupiny týka približne dvoch stoviek klientov.

Z prostredia veriteľov prenikajú informácie, že firma ponúka riešenia, ktoré viacerí investori odmietajú a vnímajú ich primárne ako naťahovanie času. Informuje o tom magazín Index.

Splácanie dlhov

Zástupcovia Proxenty ospravedlňujú neschopnosť splácať svoje dlhy aktuálnou makroekonomickou situáciou. Ako hlavné dôvody skupina uvádza zhoršenú ekonomiku v Európe a na Slovensku v dôsledku geopolitického diania vo svete. Ďalšou ranou pre skupinu mal byť odchod viacerých spoločností, ktoré dlhodobo pôsobili v jej logistických parkoch.

Namiesto štandardného splatenia istiny z dlhopisov ponúkajú brokeri klientom aj transformáciu dlhu.

Pripravená zmluva o pôžičke a prevode cenných papierov, ktorú videl magazín Index, počíta s tým, že veriteľ prenechá dlžnú sumu vo výške hodnoty svojho dlhopisu priamo dlžníkovi, ktorým je emitent dlhopisov – spoločnosť Proxenta Fundraising.

Za tento krok Proxenta sľubuje ročný úrok osem percent, pričom by mala splatiť celú pôžičku naraz, avšak až o trinásť mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy. „Mám veľké pochybnosti, či svoje záväzky dokáže Proxenta splatiť,“ povedal investor, ktorý túto ponuku dostal pre Index.

Z hľadiska garancií je dôležitý fakt, že vydané dlhopisy Proxenty nemajú žiadneho ručiteľa. Hoci prospekt emisie schválila Národná banka Slovenska, jej úloha spočívala výlučne v kontrole formálnych náležitostí a centrálna banka neručí za splatnosť dlhopisov súkromných firiem.

Záchrana alebo pád

„V zásade sa naplnilo naše varovanie aj našim klientom a verejnosti, že investície do takýchto korporátnych dlhopisov sú mimoriadne rizikové,“ povedal v súvislosti so situáciou v Proxente pre HN finančný analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Dodal, že už dlhodobo nesúhlasia s tým, aby retailoví investori vkladali väčšie sumy peňazí do korporátnych dlhopisov, obzvlášť tých slovenských, pretože väčšina nemá žiadny rating.

„Nemajú tak šancu si sami zhodnotiť, aká to je riziková investícia. V zásade sú tieto korporátne dlhopisy vhodné pre nejaké väčšie spoločnosti, ktoré si vedia preveriť, či je tam nejaká návratnosť tejto investície,“ tvrdí analytik.

Ľudia podľa neho takéto cenné papiere nemôžu považovať za obdobu terminovaných vkladov s vyšším výnosom. Ani úrok, ani vklad nie je garantovaný, takže mňa to vôbec neprekvapuje, že teraz prichádzajú takéto informácie, pretože aj v Čechách vidíme, že už desiatky miliónov českých korún stratili ľudia práve na takýchto investíciách.

Aj Ekonóm z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Pavel Škriniar pre HN upozornil, že ľudia, ktorí do dlhopisov spoločnosti investovali, sa sami vystavili vysokému riziku. „Nevedeli, do čoho investujú, nerozumeli potenciálnym rizikám a boli zaslepení len výnosom,“ skonštatoval Škriniar.

Tým, ktorí vložili do týchto dlhopisov podstatnú časť svojich úspor, podľa neho v súčasnosti neostáva nič, iba čakať a, ak spoločnosť pôjde do konkurzu, nepremeškať termín, počas ktorého sa doň budú môcť prihlásiť.

„Keď tam niekto dával len napríklad päť percent svojho majetku, môže si povedať, že mu táto investícia nevyšla, podstatné však je, že jeho majetok nie je nijako vážne ohrozený,“ hovorí Škriniar.

Tiež však nevylúčil, že spoločnosť môže súčasnú situáciu pohodlne zvládnuť, ak sa jej podarí získať potrebné peniaze.

Pripomenul, že pri investovaní do korporátnych dlhopisov treba rozumieť tomu, kam človek vkladá peniaze. Dôležité je mať dostatok informácií o danej spoločnosti a investovať len také financie, ktorých stratu si daná osoba môže dovoliť.

Rana pre reputáciu

Samotný prospekt klientov upozorňoval na špecifické riziká spojené s nepriaznivými okolnosťami na realitnom trhu či s podnikaním Proxenty na Kube, kde sa angažuje vo výrobe cukroviniek.

„Uvedené riziká môžu mať podstatný dosah na finančnú, ekonomickú a podnikateľskú situáciu emitenta,“ varuje podľa Indexu záver dokumentu.

Pre finančnú skupinu, ktorá stavia na developerských projektoch a kubánskom cukrovinkárskom biznise, ide o ďalšiu ranu jej povesti. Dôvera investorov bola totiž naštrbená už v priebehu vlaňajška, kedy sa viacerí drobní klienti sťažovali na fakt, že za svoje investície nedostávajú očakávané výnosy.

Vedenie spoločnosti nateraz odmieta verejne špecifikovať plošné riešenie aktuálnej krízy. 

Proxenta je slovenská investičná skupina pôsobiaca na trhu od roku 2009. Svoje aktivity rozvíja v oblasti developmentu, potravinárstva, nájomného bývania a dlhodobých investícií do perspektívnych realít s celkovou trhovou hodnotou presahujúcou viac ako 500 miliónov eur.

Ťažisko jej developerských projektov smeruje do centrálnych lokalít slovenských miest, pričom skupina postupne rozširuje svoje pôsobenie aj mimo Slovenska a Európy.