Tichý zabijak inovácií: kompetentní ľudia
V slovenskom podnikateľskom myslení vnímam hlboko zakorenené mantry: najmite skúsených ľudí, budujte expertízu, seniorita sa rovná kvalite. Na papieri to dáva dokonalý zmysel. A predsa – práve tie najkompetentnejšie tímy často zlyhávajú vo chvíli, keď firma potrebuje skutočnú zmenu, nie len zlepšenie existujúceho.
Je to nepríjemná pravda, ktorú si mnohí nechceme priznať: kompetencia môže byť pre inovácie toxická.
Nejde o to, že by experti boli problém. Problém je, že svet vidia cez optiku vlastných skúseností. Vzorce, ktoré ich doviedli k úspechu, sa postupne menia na filtre, cez ktoré automaticky vyhodnocujú nové nápady. A čím úspešnejší boli v minulosti, tým silnejšie tieto filtre fungujú. Podľa výskumu Harvard Business School až 70 percent transformačných iniciatív vo firmách zlyhá. Nie kvôli nedostatku zdrojov, ale kvôli mysleniu ľudí, ktorí ich riadia. Problém je, že to robia stále rovnakým spôsobom.
Najzaujímavejšie pritom je, že zásadné inovácie často neprichádzajú od expertov. Prichádzajú od ľudí, ktorí „nevedia, že sa to nedá“. Nováčikovia kladú otázky, ktoré odborníkom nedávajú zmysel. A práve preto sú nebezpečné – narúšajú status quo. Rozdiel medzi senioritou a schopnosťou vidieť veci inak je dnes kľúčový. Seniorita optimalizuje. Inovácia narúša.
V praxi to vidím opakovane. Tímy plné skúsených manažérov dokážu brilantne zlepšovať existujúce procesy o päť či desať percent. Ale keď príde otázka, či by sa daný proces nemal robiť úplne inak, nastáva ticho. Nie preto, že by nechceli. Ale preto, že ich vlastná kompetencia im to nedovolí vidieť.
Ak to myslíme s inováciami vážne, musíme prestať skladať tímy len podľa životopisov a rokov praxe. Potrebujeme tímy, ktoré sú zámerne „nepohodlné“. Kde sa stretáva skúsenosť s čerstvým pohľadom. Kde si ľudia nerozumejú až príliš dobre.
To znamená tri konkrétne veci. Po prvé, miešať senioritu s junioritou. Nie ako mentoringový program, ale ako rovnocenný dialóg. Junior nemá byť „ten, čo sa učí“, ale ten, kto spochybňuje. Po druhé, odmeňovať otázky, nielen odpovede. Väčšina firiem stále oceňuje rýchlosť a istotu. Inovácie však vznikajú z pochybností. A po tretie, vytvárať bezpečné trenie. Nie konflikty pre konflikt, ale prostredie, kde je normálne nesúhlasiť. Kde je v poriadku povedať: „Toto nedáva zmysel,“ aj keď to hovorí niekto s desaťročnou praxou.
Osobne som sa naučil jednu vec: keď si tím rozumie príliš rýchlo, je to varovný signál. Znamená to, že všetci vidia svet rovnako. A to je presný opak toho, čo inovácie potrebujú. Slovenské firmy majú obrovský potenciál. Máme talent, máme pracovitosť, máme schopnosť dotiahnuť veci do konca. To, čo nám často chýba, je odvaha spochybniť vlastnú kompetenciu. A to experti urobia len vtedy, keď im dovolíte na chvíľu prestať byť expertmi.