Trump vyhlásil, že zvažuje stiahnutie USA z NATO. Prekáža mu, že spojenci nepomohli proti Iránu
Americký prezident Donald Trump povedal britskému denníku The Daily Telegraph, že silno zvažuje stiahnutie Spojených štátov z NATO po tom, ako sa spojenci nepridali k jeho vojne s Iránom.
Šéf Bieleho domu transatlantickú alianciu označil za nefunkčnú, rovnako ju podľa neho vníma aj ruský prezident Vladimir Putin.
"Áno, povedal by som, že to je viac ako na zváženie," odpovedal Trump na otázku, či po konci konfliktu na Blízkom východe prehodnotí členstvo USA v Severoatlantickej aliancii. "NATO ma nikdy nepresvedčilo. Vždy som vedel, že je to papierový tiger. A Putin to mimochodom vie tiež," vyhlásil americký prezident.
Kritizuje spojencov
Kongres v roku 2023 za vlády Trumpovho predchodcu Joea Bidena v rámci návrhu zákona o obrannej politike (NDAA) prijal opatrenia zakazujúce americkému prezidentovi jednostranne, teda bez súhlasu Kongresu, opustiť Severoatlantickú alianciu. Jedným z dvoch senátorov, ktorí vtedy opatrenie presadili, bol terajší šéf americkej diplomacie Marco Rubio.
Trump kritizuje spojencov z NATO kvôli tomu, že podľa neho nerobia nič, aby Spojeným štátom vo vojne proti Iránu pomohli. Washington napríklad žiada o vojenskú podporu na zabezpečenie Hormuzského prielivu.
Kľúčovú námornú cestu zablokoval Irán v reakcii na americké a izraelské útoky, ktoré pokračujú piaty týždeň. Za normálnej situácie tade prevážatankery zhruba pätinu svetovej produkcie ropy a približne tretinu skvapalneného zemného plynu (LNG).
"Bolo ťažké tomu uveriť. A netlačil som na to... Veľmi som na tom netrval. Jednoducho si myslím, že by to malo byť samozrejmé," povedal Trump o neochote európskych spojencov zapojiť sa do znovuotvorenia Hormuzského prielivu.
Európske krajiny však okrem iného namietajú, že sa vojny nezúčastňujú a že s nimi USA, spojenec v NATO, začatie úderov vo februári ani nekonzultovali.
Trump: Ukrajina bola skúška
Republikánsky prezident v rozhovore s The Daily Telegraph staval prístup Európy do kontrastu s americkou pomocou Ukrajine. "Ukrajina nebola naším problémom. Bola to skúška a my sme tam pre nich boli a vždy by sme tam boli pre nich. Oni tam pre nás neboli," povedal Trump.
Američania tiež Európanom vyčítajú, že americkej armáde neumožňujú využívať ich vojenské základne pre útoky na Irán. V rozhovore so stanicou Fox News to v noci na dnes spomenul šéf americkej diplomacie Marco Rubio.
Minister zahraničných vecí povedal, že USA budú musieť po skončení súčasnej vojny proti Iránu prehodnotiť svoje vzťahy s NATO. Konečné rozhodnutie je podľa neho na Trumpovi.
Zákaz jednostranného opustenia
Rubio sa v úlohe senátora za prijatie opatrenia o zákaze jednostranného opustenia NATO na základe jednostranného rozhodnutia prezidenta zasadil spolu s demokratickým senátorom Timom Kainom.
Opatrenie podľa nich preukazovalo "americkú podporu aliancii, ktorá je základným kameňom (americkej) národnej bezpečnosti" a "dáva silný signál autoritárskym režimom po celom svete, že slobodný svet zostáva jednotný".
Trump americké členstvo v NATO kritizoval aj vo svojom prvom funkčnom období. V roku 2018 napríklad spochybnil kľúčový článok päť zmluvy o spoločnej obrane, keď sa pýtal, či by sa USA mali podieľať na obrane malého štátu ako Čierna Hora, ktorá je tisíce kilometrov ďaleko.
Už v roku 2000 Trump vo svojej knihe "The America We Deserve" (Amerika, ktorú si zaslúžime) napísal, že "stiahnuť sa z Európy by krajinu zachránilo ročne milióny dolárov".
Údery proti Iránu, ktoré zažehli vojnu na Blízkom východe, začali Spojené štáty a Izrael 28. februára. Irán v odvete cieli na americké a izraelské ciele v regióne.