Koniec globalizácie a začiatok éry odolnosti
Keď nemecko-americký ekonóm Theodore Levitt v roku 1983 spopularizoval pojem globalizácia, pravdepodobne netušil, že vytvoril koncept ovládajúci ekonomické myslenie na dlhé desaťročia. Globalizácia ako slobodné spájanie výroby, peňazí, ľudí a informácií sa javila ako najlepší spôsob posilnenia svetovej ekonomiky a vytvorenia sociálne spravodlivejšieho sveta. Mala priniesť posilnenie ekonomicky slabších štátov a v dôsledku migrácie pracovnej sily aj posilnenie silných ekonomík.
Na teoretickej úrovni to vyzeralo dobre, skutočnosť však bola iná. Ekonomicky silné krajiny sa stali silnejšími, lebo profity neostávali len vo výrobných štátoch, ale prúdili späť do štátov, ktoré investovali. Tento trend odštartoval migráciu, ale nie tých, ktorí chceli pracovať, ale tých, ktorí chceli ťažiť zo sociálnych systémov bohatých štátov. Jednotné finančné trhy globalizujú lokálne finančné problémy.
Dnes vidíme, ako sa krajiny uzatvárajú ekonomicky, aby obmedzili zraniteľnosť logistických ciest. Zatvárajú svoje hranice, aby migráciu obmedzili. Sme svedkami rozpadu globálneho ekonomického myslenia.
Jedinými globálnymi ostali energetické zdroje, lebo štáty, ktoré majú ropu, plyn či minerály, ich musia exportovať, nakoľko ich nedokážu konzumovať sami. Potrebujú ich predať na globálnom trhu. Vojna s Iránom a počiny Ukrajiny, ako aj jej samotná situácia, ukazujú, že logistické cesty môžu byť aj zbraňou. Zastavenie pohybu energetických zdrojov má celosvetové ekonomické dosahy. Ukazuje aj naivitu štátov, ktoré nevytvorili alternatívne logistické cesty, napriek tomu, že na to peniaze mali. Krajiny Blízkeho východu radšej investovali do nehnuteľností v Londýne, do kúpy futbalových klubov, miesto toho, aby vybudovali ropovody, plynovody alebo produktovody, ktoré by zabezpečili alternatívne riešenia. Ak hlavné trasy energetických surovín ostanú uzavreté ešte niekoľko mesiacov, svetu hrozí najväčšia energetická a ekonomická kríza. Bude nedostatok energií. Zbytočne budú peniaze, ak nebude tovar. Zásahy štátov, ako zastropovanie cien, ešte krízu viac prehlbujú, lebo deformujú trhy tým, že zastavia import. Už teraz je nedostatok LNG, ropy a naplnenie európskych plynových zásobníkov bude veľmi ťažké. Ak by sa všetko uvoľnilo, hoci aj dnes, zničené rafinérie alebo LNG terminály bude treba obnovovať ešte niekoľko rokov. Takže už neexistuje rýchle riešenie.
Bohužiaľ, je tragédiou, že veľká časť európskych politických elít si myslí, že ideologické boje posúvajú svet dopredu. Skutočnosť je taká, že tie sa už skončili a svet sa posunul smerom k sile. Silnejší a odolnejší budú vyhrávať a diktovať, bez ohľadu na to, či to bude spravodlivé alebo intelektuálne príťažlivé.