Gruzínci nedovolia prokremeľskej vláde zostať pri moci, tvrdí prezidentka. Spory vyvolal zákon podobný ruskému
Gruzínci nikdy neznesú vládu, ktorá je zjavne proruská, pretože sa stavia proti základnej civilizačnej voľbe Gruzíncov. Drvivá väčšina si totiž želá vstup krajiny do euroatlantických štruktúr a toto proeurópske odhodlanie sa prejaví v októbrových parlamentných voľbách, vyhlásila podľa serveru Gruzínska online gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová v televíznom rozhovore.
Spor vyostrila snaha vládneho tábora presadiť prijatie zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu. Normu kritici prirovnávajú k ruským zákonom, ktoré Kremľu umožnili rozdrviť potláčať a obmedzovať nezávislé médiá. Ale podľa šéfa gruzínskej vlády je úlohou zákona zabrániť "ukrajinizácii" Gruzínska.
Avizované veto
Zákon bol zatiaľ prijatý v prvom čítaní, ale vládna strana má v parlamente natoľko silnú väčšinu, že je schopná prehlasovať aj avizované veto hlavy štátu, ktorá má skôr reprezentatívnu funkciu.
Návrh zákona má zabrániť "ukrajinizácii krajiny", posilniť jej suverenitu a zabezpečiť stabilný rozvoj, čo je nevyhnutná podmienka integrácie do Európskej únie, tvrdil podľa gruzínskej televízie premiér Irakli Kobachidze.
"Keby mimovládne organizácie dosiahli to, o čo sa v rokoch 2020 až 2022 snažili, teda zvrhnutie vlády revolúciou, bola by dnes Gruzínsko v horšej situácii ako Ukrajina. Pri revolúcii by mier aj európska integrácia išli stranou," vyhlásil.
"Nielenže tento zákon nevzdá Gruzínsku od Európy, ale kvalitatívne nás priblíži k dosiahnutiu hlavného cieľa našej zahraničnej politiky - integrácie do Európskej únie. To je veľmi dôležité," vyhlásil premiér.
Proti jeho výrokom sa ohradilo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. Diplomati podľa agentúry Unian odporučili gruzínskemu premiérovi rešpektovať právo občanov na pokojné protesty a hľadať riešenie sporov v konštruktívnom dialógu.
Kontroverzný zákon
Predstavitelia Európskej únie a veľvyslanci jej členských krajín dávajú najavo, že kontroverzný návrh zákona nie je v súlade s hodnotami Európskej únie.
Vládna strana Gruzínsky sen vlani po rozsiahlych demonštráciách odporcov zákona jeho návrh z parlamentu stiahla. Nedávno však oznámila, že ho oprášila, a potom ho predložila v mierne zmenenej forme opäť parlamentu.
Pôvodný návrh zákona vyžadoval, aby sa organizácie v Gruzínsku, získavajúce vyše 20 percent finančných prostriedkov zo zahraničia, registrovali ako "agenti pod zahraničným vplyvom".
Vládni politici tvrdia, že cieľom je zabezpečiť transparentnosť. Staronový návrh používa namiesto pôvodného výrazu "agent pod zahraničným vplyvom" výraz "organizácia nesúca záujmy cudzej moci".
Demonštrácie
Proti predlohe demonštrovali v troch predchádzajúcich dňoch pred sídlom parlamentu tisícky demonštrantov. Keď sa v stredu večer presunuli pred sídlo vlády a domáhali sa stretnutia s premiérom, bol v potýčke s policajtmi zbiť aj jeden z opozičných poslancov.
Gruzínsko v decembri získalo postavenie kandidáta členstva v Európskej únii. O vstup do bloku požiadala v marci 2022 spolu s Ukrajinou a Moldavskom.
Európska únia však štatút udelila najskôr Ukrajine s Moldavskom a uviedla, že Gruzínsko musí urobiť viac v boji proti korupcii, zvýšiť nezávislosť súdnictva a zmierniť polarizáciu domácej politiky.
Gruzínsky sen, ktorý päťmiliónovej kaukazskej krajine vládne od roku 2012, jeho kritici obviňujú z autoritárskych tendencií a prílišnej blízkosti k Rusku.
Vládna strana podľa prieskumov verejnej mienky zostáva najobľúbenejším zoskupením v krajine, aj keď jej popularita od posledných volieb v roku 2020 zoslabla. Najbližšie parlamentné voľby majú byť v októbri.