Trumpove clá budú mať "korozívny účinok" na životnú úroveň Európanov, tvrdí írsky minister financií
Lídri členských krajín Únie vo štvrtok večer v rámci takzvaného inkluzívneho samitu eurozóny, čiže rokovaní aj za prítomnosti šéfov vlád a štátov z krajín neplatiacich eurom, prebrali okrem iného aj hrozby obchodnej vojny s USA, hoci to nebola jedna z tém rokovaní. Na vyhlásenie hovorkyne predsedu Európskej rady Beatriz Navarrovej upozornil bruselský spravodajca TASR.
Navarrová spresnila, že lídri v tejto časti svojich rozhovoroch nastolili aj tému možnej obchodnej vojny s USA, posilnenie vnútorného trhu Únie, zníženie cien energií a zrýchlenie energetických prepojení naprieč Európou, výhody integrácie finančných trhov a tiež dôležitosť proaktívnej obchodnej politiky.
Korozívny účinok
Írsky minister financií a predseda Euroskupiny (ministri financií eurozóny) Paschal Donohue, ktorý bol pozvaným hosťom na samite eurozóny, vyhlásil, že neistota v obchodovaní bude mať "korozívny účinok" na počet pracovných miest a životnú úroveň Európanov.
Na adresu možného vplyvu amerických ciel voči Únii povedal, že by to bolo "zlé pre Írsko, zlé pre Európu a zlé pre globálny obchod", a spresnil, že nové clá budú zlé pre hospodárky rast, zamestnanosť a infláciu.
Týždenník Politico na okraj samitu pripomenul, že viacerí lídri členských krajín sa rovnako obávajú, že obchodná vojna s USA negatívne ovplyvní európsku ekonomiku.
Obchodná vojna
Odchádzajúci nemecký kancelár Olaf Scholz po príchode do Bruselu varoval, že USA sú veľkou ekonomikou a dovolia si viesť obchodnú vojnu na dlhý čas.
Podľa nemenovaných diplomatov naliehal na Európsku komisiu, aby si v reakcii na colné hrozby z Washingtonu, "zachovala chladnú hlavu". Rovnaký postoj vyjadril aj írsky premiér Micheál Martin a talianska premiérka Giorgia Meloniová to vo štvrtok večer zopakovala pred novinármi v Bruseli.
Podľa Meloniovej obchodná vojna s USA môže zvýšiť infláciu v Únii a v konečnom dôsledku podkopať ekonomický rast v Európe. Poukázala tiež na odhady, že jednostranné americké clá by zasiahli tempo rastu eurozóny o 0,3 percentuálneho bodu v prvom roku a až o 0,5 percentuálneho bodu, ak by EÚ podnikla odvetné opatrenia a zaviedla vlastné clá na americké tovary.