Sú lepšie než terénne autá. V Mauritánii hliadkujú proti džihádistom vojaci na ťavách
Kalašnikov cez rameno, vedľa seba moderný dron. Hoci môžu pôsobiť ako výjavy z dávnych čias, hrajú oddiely jazdectva na ťavách v Mauritánii dôležitú úlohu v boji proti džihádistom. Afrických bojovníkov miliónmi eur financuje aj Európska únia.
„Neúnavní dromedári, ktorí vydržia niekoľko týždňov bez jedla i pitia, sú v podstate niečo ako saharská verzia sedanu,“ žartuje pri vojenskom cvičení s ťavami podplukovník Ekar Sidi veliaci skupine, ktorá je súčasťou Národnej gardy.
Dlhá hranica
Východná mauritánska hranica so susedným Mali je asi 2200 kilometrov dlhá a priepustná - prechádza prevažne len púšťou a savanou. Podľa agentúry OSN pre utečencov je mauritánsky tábor Mbera v súčasnej dobe domovom pre približne 140-tisíc malijských utečencov a ďalší prichádzajú.
Mali je už viac ako dekádu ohniskom islamistických a povstaleckých skupín, Mauritánia napriek tomu od roku 2011 nezažila žiadny džihádistický útok. Podľa všetkého za to vďačí aj štvornohým pomocníkom svojich vojakov.
Takzvaní meharisti, vojaci v turbanoch hliadkujúci v rozľahlej púšti zo sedla jednohrbých tiav, nadväzujú na tradíciu armádnych tiav jednotiek založených bývalou francúzskou koloniálnou mocou.
„Kočovné jednotky možno nasadiť vo veľmi odľahlých a ťažko prístupných oblastiach a zaistiť tam tak prítomnosť štátu,“ hovorí veliteľ oddielu Národnej gardy plukovník Múlája Bašír.
Ťavy sú neúnavné a schopné vydržať niekoľko týždňov bez vody a potravy, v piesočnatej krajine často predbehnú terénne vozidlá. "Pre nás, ľudí z púšte, sú naozaj nenahraditeľné. Využívame ich na prepravu, mlieko aj na mäso," dodáva Sidi.
Podpora prišla aj od Európskej únie
Po dlhé roky boli ťavie jednotky na ústupe a podľa portálu The Arab Weekly mali menej ako 50 mužov. Od roku 2019 však zažívajú svoju renesanciu.
Dnes majú oddiely približne 150 mužov a okolo 400 tiav. Meharistov podporil aj grant vo výške niekoľkých miliónov eur od Európskej únie, ktorá má záujem na udržaní stability v nepokojnom regióne.
Meharisti na zhromažďovanie spravodajských informácií používajú moderné technológie vrátane dronov. Tie im tiež pomáhajú monitorovať pohyb stád patriacich kočovným kmeňom.
"Tiež sa starajú o dobytok, pátrajú po zlodejoch alebo hľadajú stratenú zver a vracajú ju majiteľom. Vzniká tak puto dôvery," hovorí plukovník Bašír. Džihádistické skupiny sa totiž často snažia regrutovať nových členov práve medzi príslušníkmi kočovných kmeňov, ktorí križujú krajinu bez ohľadu na hranice.
Mauritánska vláda okrem stavby malých zdravotníckych zariadení, ktoré obyvateľom púšte ušetria stovky kilometrov cesty za lekárom, vybudovala aj sieť studní pozdĺž trás strážených meharistami.
Táto infraštruktúra meharistom aj miestnym obyvateľom umožňuje sledovať, kto sa snaží preniknúť z Mali do Mauritánie. Pri zdrojoch vody sa totiž usadzujú niektorí kočovníci a vytvárajú tam nové komunity. „Kto ovláda miesta s vodou, ovláda púšť,“ hovorí plukovník Bašír.
S využitím zvierat v rámci moderného boja prišli aj iné svetové armády. Okrem Rusov, ktorí vo vojne s Ukrajinou na front priviedli osly, ide napríklad o Američanov, ktorí už vo vojne v Afganistane začlenili do armády muly.