Pavel: Ak Rusko zvíťazí na Ukrajine, všetci prehráme
Víťazstvo Ruska vo vojne proti Ukrajine by znamenalo porážku celého Západu, varoval český prezident Petr Pavel v rozhovore pre nedeľňajšie noviny The Sunday Times.
Upozornil zároveň, že ak by Ukrajina vojnu prehrala, hrozba narušovania vzdušných priestorov či iných hybridných útokov by sa len zvýšila.
„Ak dovolíme Rusku vyjsť z tohto konfliktu ako víťaz, všetci prehráme,“ povedal Pavel v rozhovore na Pražskom hrade.
Nedávno odhalené tajné rokovania medzi Ruskom a USA, ktoré navrhovali, aby sa Ukrajina vzdala svojho územia, Pavlovi podľa jeho slov náramne pripomínajú Mníchovskú dohodu z roku 1938.
Tú európske krajiny podpísali s nacistickým vodcom Adolfom Hitlerom a rozhodli, že Československo musí Nemecku odstúpiť pohraničné územie obývané prevažne Nemcami.
Súčasné správanie Západu prirovnal Pavel k politike ústupkov pred druhou svetovou vojnou, vyjadril však presvedčenie, že tentoraz je podľa neho Západ vinný nie tak zo zrady Ukrajincov, ako skôr z nedostatku kolektívnej odvahy brániť vlastné hodnoty.
„To, čo teraz robíme, by som nenazval zradou Ukrajiny. Nazval by som to neochotou – neochotou chrániť princípy, ktoré všetci tvrdíme, že chránime,“ uviedol.
Ruský prezident Vladimir Putin podľa neho pri zdôvodňovaní invázie na Ukrajinu používa rovnaký naratív, aký použilo nacistické Nemecko pri anexii Sudet.
„V prípade Československa bola nemecká menšina použitá ako zámienka. To isté vysvetlenie používa aj Vladimir Putin,“ povedal s odkazom na argument Moskvy o ochrane ruskej menšiny na Ukrajine.
Česká hlava štátu uznala, že po vojne bude Európa potrebovať novú bezpečnostnú zmluvu s Ruskom, podobnú Helsinskému aktu z roku 1975.
Rusko by v nej malo uznať územnú celistvosť všetkých signatárov a súhlasiť s vynútiteľnými obmedzeniami svojho konania. „Proste nemôžeme dovoliť, aby Ukrajina tento konflikt prehrala,“ zdôraznil Pavel.
V rozhovore tiež argumentoval, že Európa by mala byť schopná bojovať a vyhrať prípadnú vojnu sama, bez výraznej pomoci zo strany Spojených štátov.
Varoval, že ak by USA boli „zaneprázdnené inde, napríklad v ázijsko-tichomorskej oblasti“, a nedokázali by poskytnúť kľúčové kapacity, ako sú spravodajské služby, doprava, komunikácie a logistika, „my v Európe by sme mali byť schopní to zvládnuť sami“.
Európa ale podľa neho nemá dostatok zdrojov na zdvojenie týchto štruktúr. Ako riešenie preto navrhol posilniť inštitúcie v rámci „európskeho piliera“ NATO, čo zahŕňa akési zdvojenie veliteľských pozícií medzi amerických a európskych predstaviteľov, ktoré by umožnilo hladký prenos právomocí v prípade neprítomnosti USA.
Nedávne incidenty v Európe, pri ktorých do vzdušných priestorov členských štátov NATO prenikli drony počas ruských útokov na Ukrajinu, označil Pavel za úmyselné a dobre naplánované.
Podľa neho mali niekoľko cieľov. „Jedným z nich je ukázať, že Rusko je toho schopné. Ďalším je otestovať náš systém protivzdušnej obrany. Ale testuje aj našu odhodlanosť brániť sa,“ povedal.
Nevylúčil tiež, že Európa by mohla v budúcnosti reagovať na podobné incidenty pripisované Moskve dôraznejšie, než doteraz - napríklad aj možným zostrelením ruského dronu alebo lietadla. „Rusko by nedovolilo opakované narušenie svojho vzdušného priestoru. A my musíme urobiť to isté,“ dodal.