Švajčiarsko je historicky neutrálne, teraz chce však viac spolupracovať s NATO a Európskou úniou
Švajčiarsko chce zostať neutrálne, zvažuje však posilnenie bezpečnostnej a vojenskej spolupráce so Severoatlantickou alianciou a Európskou úniou. Stojí to v správe o neutralite, ktorú dnes prerokovala švajčiarska vláda, píše stanica RTS. Kvôli ruskej vojne na Ukrajine však krajina musí posilniť svoje obranné schopnosti a modernizovať armádu.
Užšia spolupráca s NATO a Európskou úniou by podľa dokumentu znamenala "zvýšenú účasť na vojenských cvičeniach, rozšírenie schopnosti vojenskej spolupráce, intenzívnejšie partnerstvo s NATO a účasť (švajčiarskej) armády v oddieloch Európskej únie pre záchranné a evakuačné akcie".
Tohtoročná správa reaguje na zmeny po ruskom útoku na Ukrajinu. Moskva podľa dokumentu svojou vojnou zničila medzinárodný poriadok v Európe založený na medzinárodných pravidlách. Svoje obranné kapacity a schopnosť viesť konvenčnú vojnu tak posilňujú prakticky všetky európske krajiny, uvádza vládna správa.
"Švajčiarsko musí byť schopné sa v čo najširšej miere ubrániť," uviedla ministerka obrany Viola Amherdová. Podľa nej švajčiarska armáda potrebuje modernizáciu. Chýbajú jej napríklad moderné protitankové zbrane. Posilniť by tiež mala zásoby munície a vojenského vybavenia, aby krajina bola schopná čeliť dlhšie trvajúcim bojom.
Podľa denníka La Tribune de Genève je dokument porážkou ministra zahraničia Ignazia Cassisa. Ten chcel presadiť nový koncept "kooperatívnej neutrality", ktorá v zámeroch šéfa švajčiarskej diplomacie mala umožniť Švajčiarsku väčšiu medzinárodnú spoluprácu napríklad vo vojenskej oblasti. Vláda sa namiesto toho opätovne prihlásila ku konceptu, ktorý platí od roku 1993 a zaručuje alpskej krajine "dostatočný manévrovací priestor", aby mohla reagovať na dianie v Európe.
Tým, že Švajčiarsko zaviedlo niektoré sankcie proti Rusku predtým schválené Európskou úniou, neporušilo svoju neutralitu, stojí v správe. Iného názoru je však Moskva, ktorá už skôr uviedla, že Bern stratil zavedením sankcií v jej očiach neutrálny status.
Z tohto dôvodu ruská diplomacia nedovolila Švajčiarsku, aby v Moskve zastupovalo Ukrajinu a vykonávalo takzvaný mandát ochrannej mocnosti, s ktorým počíta Ženevský dohovor pri vojnovom konflikte medzi štátmi.
Po ruskom útoku na Ukrajinu prehodnotili svoju politiku neúčasti vo vojenských blokoch Švédsko a Fínsko. Obe severské krajiny podali prihlášku do NATO, o ktorej teraz rokujú parlamenty členských krajín.