Záväzky v boji proti terorizmu si splníme, uistil Erdogana švédsky premiér. Lídri plánujú ďalšie stretnutie
Švédsko splní všetky záväzky dané Turecku, ktoré sa týkajú boja proti terorizmu, povedal dnes švédsky premiér Ulf Kristersson po rokovaní s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v Ankare. Erdogan ocenil okrem iného zrušenie švédskeho zbrojného embarga voči Turecku a oznámil ďalšiu schôdzku s Kristerssonom, tentoraz v Štokholme.
Informovala o tom agentúra AFP. Podľa nej dnes tiež švédsky parlament oznámil, že na budúci týždeň bude hlasovať o zmene ústavy s cieľom sprísniť boj proti terorizmu.
"Dúfame, že na spoločnom stretnutí, ktoré sa bude konať koncom mesiaca v Štokholme, dosiahneme pozitívnejší záver," povedal Erdogan bez toho, aby spresnil dátum. Podľa AFP dodal, že Ankara si "úprimne želá pristúpenie Švédska" k Severoatlantickej aliancii. Práve výhrady Turecka voči vstupu Švédska do NATO boli predmetom dnešného Kristerssonovho rokovania v Ankare.
Švédsky premiér podľa denníka Daily Sabah na spoločnej tlačovej konferencii po rokovaní s Erdoganom uviedol, že jeho krajina rozumie tureckým obavám o bezpečnosť a chápe jeho boj proti teroristickej organizácii Strana kurdských pracujúcich (PKK).
Erdoganova vláda ale považuje za teroristické aj ďalšie kurdské organizácie a žiada od Švédska vydanie osôb, ktoré označuje za teroristov. Medzi nimi sú ale aj ľudskoprávni aktivisti a novinári kritickí voči tureckej vláde. Mnohí z nich sú Kurdi, ktorí odmietajú, že mali väzby na PKK, ktorá vedie už niekoľko desaťročí ozbrojený boj za autonómiu Kurdov.
"Je kľúčové, aby Švédsko vydalo teroristov, vrátane Bülenta Keneşa z organizácie FETÖ," povedal dnes Erdogan. Novinár Keneş žije v Štokholme, kam utiekol po pokuse časti armády o prevrat v roku 2016.
Ako FETÖ (Fethullahova teroristická organizácia) označuje turecká vláda hnutie duchovného Fethullaha Gülena, ktorý už vyše dvadsať rokov žije v USA a ktorého Erdogan dlhodobo viní zo snahy zvrhnúť jeho vládu. Pripisuje mu aj zosnovanie pokusu o puč z roku 2016.
Švédsko a Fínsko požiadali o vstup do NATO tento rok v máji v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári. Vstup týchto severských krajín do aliancie musí schváliť všetkých jej 30 členských krajín, z ktorých to už 28 urobilo.
Okrem Turecka to ešte neurobilo Maďarsko, ktorého parlament tento bod ani tento týždeň nezaradil na program schôdze, uviedla dnes agentúra APA. Maďarská opozícia vyjadrila obavy, že hlasovanie tak môže prísť na program schôdze až na budúci rok, keďže parlament sa končí tento rok schôdze v prvej polovici decembra.
Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó kritiku odmietol s tým, že parlament má veľa práce so schvaľovaním legislatívy, ktorú musí prijať "kvôli Bruselu".