Festival Berlinale uviedol film o genocídnej minulosti Nemecka v Namibii. Berlín sa v roku 2021 ospravedlnil
Filmový festival Berlinale tento rok uviedol snímku o masových vraždách tisícov obyvateľov dnešnou Namíbie nemeckou armádou za koloniálnej nadvlády, ktoré bývajú označované za prvú genocídu 20. storočia. Vo februári premietaná snímka Der vermessene Mensch (Umiernený človek) zachytáva vzdor namibských kmeňov Hererov a Namov proti nemeckej koloniálnej nadvláde, píše denník The Guardian. Nemecko sa ku genocíde priznalo a v roku 2018 vrátilo Namíbii časť pozostatkov tamojších obyvateľov odvezených nemeckou armádou. Kmene Hererov a Namov ale jeho neskôr vydanú ospravedlnenie neprijali, okrem iného aj preto, že nesplnili ich očakávania o výške odškodného.
"Nemecko popieralo svoju koloniálnu minulosť viac ako 120 rokov," uviedol režisér filmu Lars Kraume. Väčšina ľudí v Nemecku podľa neho o koloniálnej histórii krajiny - a jej brutalite - nevie a ani sa o nej neučí v tamojších školách. 50-ročný režisér snímky si túto zabudnutú časť nemeckej histórie uvedomil na začiatku 90. rokov, keď do čerstvo osamostatnenej Namibie, ktorú dovtedy spravovala Juhoafrická republika, vycestoval.
Video: Trailer k filmu:
Režiséra najviac šokovalo, že v nemeckých múzeách aj naďalej zostávajú lebky tisícov obetí genocídy, ktoré nemecká armáda zhromaždila a vyslala do Nemecka za účelom "vedeckého výskumu", ktorý mal zdôrazniť nadradenosť belochov. V roku 2018 Nemecko Namíbiu časť pozostatkov vrátilo, píše server britskej BBC. "Neviem pochopiť, že máme tieto lebky ako artefakty uložené v etnologických múzeách. Nemôžem pochopiť, prečo sú stále uchovávané a neboli vrátené" uviedol Kraume.
"Moja vlastná praprababička bola uväznená v koncentračnom tábore Alte Feste vo Windhoeku. Pracovala ako čajová dáma pre nemeckých veliteľov. Bola v tábore znásilnená jedným dôstojníkom a v jednom z tých koncentračných táborov sa potom v roku 1909 narodila moja prababička," uviedla herečka Girley Charlene Jazamaová, ktorá vo filme stvárnila hlavnú ženskú postavu Kambazemi, do ktorej sa zamiluje etnológ Alexander Hoffmann, ktorý rasové teórie spochybňoval.
Jazamaová tiež naliehala na nemecké úrady, aby umožnili návrat zvyšných lebiek do Namíbie čo najskôr. "Dúfam, že sa časom navrátia ich právoplatným majiteľom, Namibijcom, aby mohli byť dôstojne pochované. Sú súčasťou traumy prenášanej z generácie na generáciu," dodala.
V posledných týždňoch film zhliadlo aj namibijské publikum naprieč celou krajinou vďaka mobilnému kinu poháňanému solárnou energiou. Podľa Jazamaovej si doteraz mnoho ľudí v Namíbii nie je vedomých mnohých aspektov kolonizácie krajiny.
Berlín vtedajšej Nemeckej juhozápadnej Afrike vládol od roku 1884 do prvej svetovej vojny. Hererovci a Namovia proti kolonizátorom povstali v roku 1904 a v októbri toho istého roku vydal nemecký veliteľ Lothar von Trotha "príkaz na vyhladenie". Časť Hererov a Namov nemeckí vojaci zahnali do púšte Omaheke, kde ich nechali zomrieť smädom. Tých, ktorí sa pokúsili vrátiť, nemecká armáda zabila, alebo poslala do koncentračných táborov. Postup Nemcov podľa najčastejších odhadov prežilo asi 20-tisíc z pôvodných 80-tisíc Hererov a z pôvodných 30-tisíc Namov len asi polovica.
Oficiálne ospravedlnenie za genocídu, ktoré Nemecko vydalo až v roku 2021, neprijala väčšina náčelníkov Hererov a Namov. Vyhlásenie totiž nemecká vláda spolu s vládou Namíbie vytvorila bez ich účasti a výška odškodného zďaleka nezodpovedala očakávaniam. Nemecko doteraz neschválilo platbu odškodného, ktoré má navyše mať podobu rozvojovej pomoci a nie oficiálnych reparácií, čo mnohí kritizujú, píše The Guardian.