Štátu sa viac ako poistenie oplatí vlastná rezerva na škody, tvrdí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Štát by svoj majetok nemal poisťovať v komerčných poisťovniach a preplácať tak možné riziká o desiatky percent. Myslí si to člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. To neznamená, že by mal ignorovať riziká, riešiť by ich však mal iným spôsobom.
"Naopak, štát by si mal byť rizík dobre vedomý a byť pripravený ich znášať. V štátnom rozpočte by sme namiesto nákladov na poistné mali mať dostatočnú rezervu na všetky fyzické škody na majetku štátu," vysvetlil Šuster v aktuálnom blogu na stránke RRZ.
Vo všeobecnosti sa podľa neho oplatí poistiť voči škodám, ktoré sú významnou časťou príjmu. Preto si ľudia poisťujú byt, ktorého hodnota predstavuje ich mnohoročný príjem. Na druhej strane si nepoisťujú staršie autá, ktorých zostatková hodnota je pár stoviek eur. Čo je veľká škoda závisí od príjmu, pre štát by sa mala začať počítať v desiatkach miliárd, vyčíslil Šuster.
Pripomenul, že štát už v súčasnosti implicitne garantuje stabilitu celého finančného sektora, vrátane poisťovní. "Ak je teda štát poslednou garanciou pre finančné inštitúcie, je paradoxné, ak si zároveň svoj majetok poistí v poisťovni, ktorá má obrat menší než je rezerva štátneho rozpočtu na legislatívne zmeny," upozornil člen RRZ.
Možné fungovanie štátnej rezervy priblížil na príklade. Ak by mal štát miliónovú flotilu áut, zákon veľkých čísiel hovorí, že ich ročne havaruje približne 5000. "Takže štát by si mal vyhradiť rezervu na opravu či výmenu 5000 havarovaných či ukradnutých áut, čo ho vyjde možno len polovicu z platenia havarijnej poistky na každé z nich. Podobne by sme mali postupovať pri budovách a inom majetku," vysvetlil.
Na to, aby si štát vedel tvoriť rezervy na škody na hmotnom majetku, mu však na Slovensku chýba celkový prehľad o tomto majetku. Pomohlo by preto vytvorenie centrálneho registra. "Motivácia pre štátne inštitúcie by mohla byť, že všetko, čo do registra uvedú, bude automaticky mať nárok na podporu zo štátnej rezervy v prípade škody. Motivácia pre štát - okrem úspory na poistnom - bude prehľad o majetku, ktorý sa možno dá využiť aj efektívnejšie," priblížil Šuster.
Keby si štát samo-poistil všetok svoj majetok, ušetril by podľa neho ročne desiatky, ak nie stovky miliónov eur. Nutnou podmienkou je, aby rezervy na škody boli dostatočné a aby sa z nich vyplácalo rýchlo a dostatočne. "Dobre určená rezerva by mala stačiť vo väčšine rokov. Nebude stačiť pri katastrofickom zemetrasení či nebodaj vojne - ale v takom prípade by to nezvládla ani komerčná poisťovňa," dodal.