V blízkej budúcnosti môže nastať zlomový bod pre niektoré časti ekosystémov, tvrdí štúdia
Kolaps viac ako pätiny svetových ekosystémov vrátane amazonského dažďového pralesa môže nastať skôr, ako si vedci pôvodne mysleli. Vyplýva to zo štúdie, ktorú dnes uverejnil časopis Nature Sustainability, informuje The Guardian. Výskum je v rozpore s odhadmi Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy. Ten predpovedá, že takzvaný bod zvratu - rýchla, masívna a nezvratná zmena klímy -, po ktorom by mohlo dôjsť k zásadným systémovým zmenám amazonského pralesa, nastane až v roku 2100.
Nová štúdia zohľadňuje, ako sa môžu body zvratu navzájom zosilňovať a urýchľovať. "Mohli by sme sa stať poslednou generáciou, ktorá zažije Amazonku," povedal Simon Willcock, ktorý sa podieľal na výskume.
Na rozdiel od známej a dokázanej súvislosti medzi spaľovaním fosílnych palív a globálnym otepľovaním je vzájomné pôsobenie zlomových bodov menej známe, uvádza The Guardian. Predchádzajúci výskum sa zameriaval najmä na to, ako zmena klímy alebo odlesňovanie ovplyvňujú ekosystémy. Kombináciu týchto faktorov s inými rušivými vplyvmi, ako je napríklad znečistenie riečnych tokov v dôsledku ťažby, však ekosystémy nemusia uniesť oveľa skôr.
V štúdii uverejnenej v časopise Nature Sustainability sa výskumný tím zameral na experimentovanie v štyroch modeloch predstavujúcich dva lesné a dva vodné ekosystémy, ktoré sú silne ovplyvnené správaním človeka. Konkrétne išlo o simulácie náhlych zmien odumierania lesov, kvality vody v jazerách, vplyvu populácie Veľkonočného ostrova a rybolovu v indickom jazere Čilika.
Príkladom, kde došlo k zrúteniu ekosystému skôr, ako sa očakávalo, je jazero Erhai v Číne. Predpoklady zohľadňovali len odtok z poľnohospodárskych oblastí. Na ekosystém jazera však mali vplyv aj klimatické zmeny, hospodárenie s vodou a iné formy znečistenia, ktoré prekročili únosnú kapacitu.
Zohľadnenie ďalších stresov a extrémnych udalostí v kombinácii s konštantnou úrovňou hlavného stresu, ktorému boli skúmané ekosystémy vystavené, bolo v dnes zverejnenej štúdii spojené s 15-percentným nárastom počtu kolapsov. Počítačové modely pracovali so 70-tisíc premennými nastaveniami.
Hoci sú výsledky výskumu zdrvujúce, Willcock hovorí, že analýza prostredníctvom systémovej dynamiky má pozitívne možnosti. "Rovnaká logika môže fungovať aj v opačnom smere. Pozitívny tlak môže viesť k rýchlej obnove," povedal. Čínske jazero Er-Hai je príkladom ekosystému, ktorý po malých a cielených zásahoch vykazuje známky obnovy.