ROZHOVOR: Mladí majú kopec rečí o zelenej ekonomike, ale po príchode do obchodu si kúpia banán

Ľudia si predstavujú dôsledky klimatických zmien i tak, že budú na balkónoch pestovať mangá, pomaranče. Nakoľko sa tieto vízie približujú realite?

Pre ovocinárov so zmenami počasia prichádzajú veľmi veľké riziká, no zároveň aj nové možnosti. V minulosti sme zelenú odrodu jabĺk Granny Smith ani nemohli pestovať. Nedozrievali. Situácia sa zmenila. Ani marhule v júni sme kedysi nepoznali, až tak v júli až auguste. Niečo sa dosiahlo šľachtením, ale hlavne má na tom zásluhu zmena klímy. Ak sa nájde rozumná spolupráca s prírodou, tak sa nájdu i možnosti, na ktorých môžu ovocinári získavať. Kto v minulosti pestoval figy? A dnes ich máte po záhradách plno.

Zmeny klímy zároveň sprevádza celé spektrum negatívnych faktorov. Ktoré pokladáte za prioritné?

Obdobie neskorých jarných mrazov prichádzalo v polovici mája, teraz koncom apríla. Ale pojem skoré jarné mrazy sme ani nepoznali a dnes sú skutočnosťou. Tohto roku uderili koncom marca. Zapríčiňuje ich vpád arktického vzduchu. Kedysi pri jarných mrazoch sa teplota stihla mierne ohriať. Prichádzali raz za desať rokov a v súčasnosti s nimi bojujeme takmer každý rok, občas i viackrát.

Ktoré z rizík sa nachádzajú ešte na vrchných priečkach?

Ľadovec, respektíve krúpy. Ich frekvencia bola raz za 15 rokov, v súčasnosti sa zmenila na dva-tri roky. Snažíme sa hľadať technické zabezpečenia, čo je však už finančne omnoho náročnejšie. Ochrániť ovocný sad sa dá sieťami proti krupobitiu. Založiť jeden hektár predstavuje investíciu 50-tisíc až 70-tisíc eur. Z toho biologický materiál ako napríklad stromy vychádza na 20-tisíc až 30-tisíc eur, zvyšok ide do technických zabezpečení.

Ovocinárovi však asi najväčšie starosti spôsobujú faktor...