Pohľad do ukrajinskej nemocnice: V noci prichádzajú vojaci každých 15 minút, amputácie sú na dennom poriadku

V noci do nemocnice na východe Ukrajiny prenikajú vojnové hrôzy - mieri sem sprievod nosidiel s bezvládnymi telami z prednej frontovej línie. Vojaci majú obväzy na končatinách nasiaknuté krvou, tváre sčernalé od črepín a do široka otvorené oči upreté k stropu, zamrznuté v šoku.

V poslednom čase prichádzajú čoraz častejšie, píše agentúra AP, ktorá minulý týždeň získala dvanásťhodinový prístup do Mečnikovovej nemocnice, kde sa lekári a sestry starajú o vojakov prevezených z bojiska.

Zranení vojaci

"Bolí to!" kričí vojak s ranou v stehne, keď ho zdravotníci presúvajú na chirurgické pojazdné lôžko. Zranení vojaci evakuovaní zo zákopov na východe, lesov na severe a otvorených polí na juhu sa začínajú objavovať v Mečnikovovej nemocnici neskoro popoludní. Desiatky ďalších, ktorí zúfalo potrebujú operáciu, sú privážaní až do východu slnka nasledujúceho dňa.

Prílev zranených vojakov súvisí s veľkou protiofenzívou, ktorú Ukrajina začala v júni v snahe získať späť svoje územia, ktoré z takmer pätiny kontroluje Rusko. Podľa lekárov teraz majú chirurgovia v Mečnikovovej nemocnici viac práce ako azda kedykoľvek predtým od chvíle, čo Rusko vlani začalo svoju inváziu.

Vo vojne, kde sú počty obetí považované za štátne tajomstvo, slúži nemocnica - jedna z najväčších na Ukrajine - ako meradlo vzdialených bojov. Keď sa zintenzívňujú, rastie aj pracovná záťaž lekárov, ktorá v týchto dňoch predstavuje 50 až 100 operácií za noc. "Vidíme tu to najhoršie z frontovej línie," pousmeje sa vyčerpane 59-ročný vedúci lekár nemocnice Serhij Ryženko. "Máme 50 operačných sál a nestačí to," poznamená.

Cez deň funguje Mečnikovova nemocnica ako bežné zdravotnícke zariadenie, kde sa liečia pacienti s rakovinou a ďalšími chronickými chorobami.

Desivá rutina

Každú noc sa v nej však odohráva rovnaká desivá rutina: prichádzajú ranení vojaci - mnohí v bezvedomí - a chirurgovia operujú. Následne vojakov posielajú inam, aby sa tam zotavili a uvoľnili miesto pre ďalší nočný nával.

"Držíme tu vlastnú frontovú líniu. Je nám jasné, že to musíme robiť, musíme vydržať," zveruje sa jemne hovoriaca anestéziologička Tetjana Tešynová. "Je to veľmi ťažké," dodáva. Uprostred zhonu zachováva pokoj. Chce ešte niečo povedať, ale zavolá ju sestra. Začína sa ďalšia urgentná operácia.

Ukrajinskí vojaci bojujú vo viacerých zónach pozdĺž frontovej línie, ale protiofenzíva - sústredená na Ruskom okupovanom východe a juhu krajiny - postupuje pomaly. Malé jednotky sú nasadzované na prieskum pozícií ruskej armády, ktorá je silno zakopaná. Kým sa ju ukrajinskí vojaci pokúsia vyhnať, musia vyčistiť mínové polia.

Územné zisky sú minimálne. Rusko medzitým zintenzívnilo operácie na severe Ukrajiny, blízko Lymanu, v lesoch pri Kreminne. Ukrajinskí vojaci bojujúci na fronte tvrdia, že ich najviac prekvapila zúrivosť ruskej delostreleckej paľby, najmä na juhu v Záporožskej oblasti, kde sú počas odmínovania vystavení silnej nepriateľskej paľbe.

Dvadsaťdvaročného Oleha Halaha zasiahla streľba z ruského tanku tento mesiac blízko Lymanu, utrpel zranenie brucha a nôh. Na jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocnici s námahou opísal, ako jeho čata videla prichádzať tank, ale paľba ich zasiahla skôr, ako sa dostali k svojmu granátometu.

Streľba neustáva

"Dvadsaťštyri hodín denne, neustála streľba, stále... keď nie (ruská) pechota, tak delostrelectvo. Neprestáva to," povedal. Ďalší vojaci, o ktorých sa starajú lekári v Mečnikovovej nemocnici, utrpeli zranenia pri odstraňovaní mín z ruských zákopov.

S príchodom večera sa tempo činnosti na úrazovom oddelení zvyšuje, ďalší vojaci sa sem dostávajú takmer každých 15 minút. Na chodbách sa ozývajú hlasy lekárov a ďalšieho personálu, ktorí popisujú straty krvi a anamnézy prípadov.

Zaznievajú diagnózy: črepina v mozgu, popálené dýchacie cesty, črepina v nohe, projektil v ruke; a znovu črepina v mozgu. Poranenia od črepín tvoria väčšinu zranení ošetrených v nemocnici, opisujú lekári. Strelné poranenia sú menej časté. Zranení vojaci bývajú ošetrovaní v nemocniciach bližšie frontovej línie a len čo sú stabilizovaní, sú prevezení do Mečnikovovej nemocnice, čo je cesta, ktorá niekedy môže trvať aj pol dňa.

Doktor Simon Sečen priváža vojaka so širokou ranou v holeni. Škrtidlo mal asi pol dňa, pretože uviazol vo vzdialenom zákope a jeho evakuácia trvala hodiny, vysvetľuje Sečen a snaží sa podporiť prietok krvi. Môže byť však už neskoro.

Vojaka odvážajú na operačnú sálu, kde sa lekár Jakov Albajuk na končatinu pozrie a rozhodne, že musí byť amputovaná, aby mužovi zachránili život. "Po dvanástich hodinách bez krvného obehu končatina odumrie," konštatuje Albajuk a vysvetľuje, že škrtidlo sa musí po dvoch hodinách dať dole a v prípade potreby znovu nasadiť. Kvôli drobným chybám ľudia prichádzajú o končatiny, dodáva.

Brutalita boja

Pre Albajuka je každé zranenie, ktoré vidí na operačnom stole, surovou a neprikrášlenou výpoveďou o brutalite boja, ktorému ukrajinskí vojaci čelia: neustále bombardovanie, skryté míny a zákerní ostreľovači.

V prípade tohto vojaka vypovedajú jeho zranenia o statočnosti; postupoval v ústrety paľbe, neutekal preč. Amputácia trvá 20 minút. Albajuk používa chirurgickú pílu na prerezanie kosti, sestra potom odrezanú končatinu zabalí a odnesie ju preč.

Na chodbe medzitým leží na nosítkach iný vojak a volá svoju priateľku Annu. Priviezli ho sem, aby lekári mohli riešiť komplikácie vzniknuté po tom, čo mu pred niekoľkými dňami amputovali nohu v nemocnici bližšie frontovej línie. Anna sa k nemu ponáhľa a hovorí mu, aby bol silný. Keď vojaka odvezú, rozplače sa.

Na operačnom stole doktora Mykytu Lombrozova leží vojak so zranením od črepín v ľavej časti mozgu. Elegantné ruky dvadsaťosemročného neurochirurga pracujú metodicky. Jeden po druhom odstraňuje rozdrvené kusy lebky, kým môže vytiahnuť z vojakovho mozgu malé kovové úlomky.

Je to komplikovaná operácia, ktorá by za normálnych okolností trvala až štyri hodiny. Vojna Lombrozova naučila zvládnuť ju za 55 minút. Vykonáva ju každý deň, niekedy až osemkrát počas jednej 24-hodinovej smeny. "Je to pre mňa veľmi dôležité, preto som tu. Preto tu všetci pracujeme. Je to náš hrdina," vyhlási Lombrozov pri pohľade na vojaka.

Mečnikovova nemocnica, ktorá má vyše 200 rokov, sa podobne ako samotná Ukrajina vplyvom vojny v poslednom desaťročí premenila. Zranených vojakov začala ošetrovať po ruskej agresii v roku 2014, keď na túto úlohu nebola pripravená, uviedol Ryženko.

Zdravotníci prijímali bojovníkov s vnútornosťami mimo svojej polohy a obrovskou stratou krvi. Ryženko videl prípady, o ktorých dovtedy len čítal v učebniciach. Dnes je Mečnikovova nemocnica vyzdvihovaná pre svoje najmodernejšie vybavenie a odbornosť - v šiestich budovách pôsobí zhruba 400 lekárov.