Sánchez sa snaží získať separatistov v Španielsku aj sľubom presadzovania katalánčiny v Európskej únii
Španielsky premiér Pedro Sánchez dnes vyhlásil, že sa bude snažiť presadiť, aby sa v inštitúciách Európskej únie používali okrem španielčiny aj katalánčina, baskičtina či galicijčina.
Informovali o tom miestne médiá, podľa ktorých ide o ďalšie gesto, ktorým sa Sánchez snaží získať podporu regionálnych strán, najmä katalánskych a baskických, pre svoju možnú novú vládu a pre štvrtkové hlasovanie o predsedovi novej dolnej komory parlamentu.
Negatívny ohlas
"Španielsko hovorí kastílsky (iný názov pre španielčinu), ale tiež hovorí katalánsky, baskicky a galicijsky..," povedal dnes Sánchez na rokovaní socialistických poslancov a senátorov pred štvrtkovým ustanovujúcim zasadnutím parlamentu. "Budeme podporovať užívanie týchto jazykov v únijných inštitúciách počas španielskeho predsedníctva Európskej únie," dodal premiér, ktorého krajina predsedá Európskej únii v tomto polroku.
Sánchezovo gesto sa však nestretlo s pozitívnym ohlasom niektorých strán, ktorým bolo určené. Napríklad generálna tajomníčka jednej z dvoch veľkých strán katalánskych separatistov, Republikánskej ľavice Katalánska, Marta Roviraová pripomenula Sánchezovi, že podobný sľub dal už vlani. "Čo je to zas za gesto? To ste sľúbili už pri rokovaní 7. júla 2022, "napísala Roviraová na sociálnej sieti X, predtým twitter, s odvolaním sa na rokovania španielskej vlády s katalánskou regionálnou vládou.
Poslanec Jon Iňarritu zo strany baskických nacionalistov EH Bildu odkázal Sánchezovi, aby začal s používaním regionálnych jazykov v španielskom parlamente. "Začnite s tým doma," napísal na sociálnej sieti.
Vo štvrtok sa koná ustanovujúce zasadnutie parlamentu vzišlo z júlových volieb, na ktorom sa bude voliť vedenie oboch komôr. Kľúčové bude hlasovanie o predsedovi dolnej komory, Kongrese poslancov, ktoré napovie, ako by mohlo vyzerať hlasovanie o dôvere novému premiérovi. Toho nominuje kráľ Felipe VI. po rokovaní so zástupcami všetkých parlamentných strán a zvyčajne to býva líder strany, ktorá vyhrala voľby. Tou sú opoziční ľudovci Alberta Núňeza Feijóa, ktorí ale, rovnako ako Sánchezovi socialisti, ani so svojimi spojencami nemajú väčšinu v dolnej komore.
Boj o malú stranu
Podľa španielskych médií majú oba bloky zatiaľ istých 171 hlasov v 350-člennej dolnej komore. Obaja sa snažia získať jediný hlas malej strany Kanárska koalícia, poslankyne Cristiny Vaľudovej. Potrebovali by ale tiež presvedčiť sedem katalánskych separatistov zo strany Junts, aby sa aspoň zdržali hlasovania. CC aj Junts majú rokovania ešte vo štvrtok ráno, krátko pred zasadnutím parlamentu. Stranu Junts neoficiálne vedie katalánsky expremiér Carles Puigdemont, ktorý žije v Belgicku, kam v roku 2017 ušiel pred trestným stíhaním za usporiadanie referenda o nezávislosti Katalánska.
Sánchezovi socialisti (121) majú za hlasovanie v dolnej komore istú podporu druhej veľkej ľavicovej strany Sumar (31 poslancov), podporiť by ich mala tiež ERC (sedem hlasov), EH Bildu (šesť), Baskická národná strana (PNV; päť poslancov) a Galicijský nacionalistický blok (BNG); jeden hlas). Ľudovci Alberta Feijóa (137) majú podporu krajne pravicovej strany Vox (33) a Únie navarského ľudu (UPN; jeden hlas).
Ďalším gestom, ktorým sa Sánchez snaží získať katalánskych nacionalistov, je podľa miestnych médií výber kandidátky na predsedníčku dolnej komory. Socialisti vybrali Francúzku Armengolovú, ktorá osem rokov predsedala regionálnej vláde Baleárskych ostrovov, kde je okrem španielčiny oficiálnym jazykom aj katalánčina. Armengolová je síce členkou PSOE, podľa miestnych médií má ale dobré vzťahy s katalánskymi separatistami aj s baskickými nacionalistami.
V predchádzajúcich štyroch rokoch predsedala dolnej komore parlamentu Meritxell Batetová, členka katalánskej odnože PSOE.
Podporu katalánskych separatistov z ERC a Junts by mohol Sánchez získať aj tým, že by im socialisti pomohli mať v novom parlamente vlastný poslanecký klub, hoci naň nemajú dosť poslancov. Aj k tomu je dôležité obsadiť vedenie dolnej komory, ktoré okrem toho tiež stanovuje termín na hlasovanie o dôvere novému premiérovi.