Analýza: Najbohatšia stotina zodpovedá za taký objem emisií, ako najchudobnejšie dve tretiny ľudstva
Najbohatšie jedno percento ľudstva je zodpovedné za toľko uhlíkových emisií ako najchudobnejšie dve tretiny obyvateľov planéty, naznačuje analýza medzinárodnej charitatívnej organizácie Oxfam, na ktorú upozorňuje denník The Guardian. Na "elitu v znečisťovaní" podľa nej v roku 2019 pripadalo 16 percent globálnych emisií oxidu uhličitého.
Analýza pracuje s dátami za rok 2019, pretože je podľa autorov tým najaktuálnejším s dostatočne podrobnými záznamami. Najbohatšiu stotinu ľudstva tvorilo 77 miliónov ľudí, ktorí zarábajú vyše 140-tisíc dolárov ročne, vrátane milionárov a miliardárov.
"Správa Oxfam ukazuje, že zatiaľ čo najbohatšie jedno percento má sklon viesť od klímy izolované, klimatizované životy, ich emisie - viac ako 5,9 miliardy ton oxidu uhličitého za rok 2019 - spôsobujú obrovské utrpenie," píše The Guardian. Uvedené množstvo vyprodukovaného skleníkového plynu je výrazne vyššie ako emisie celej Európskej únie v rovnakom roku.
The Guardian novú analýzu označuje za doteraz najpodrobnejšiu štúdiu "globálnej klimatickej nerovnosti".
Je súčasťou niekoľkomesačnej spolupráce britského denníka s Oxfam, výskumným ústavom Štokholm Environment Institute a ďalšími odborníkmi. Výsledky denník publikoval desať dní pred začiatkom tohtoročnej klimatickej konferencie OSN, ktorá sa bude venovať aj otázke "klimatickej spravodlivosti", čiže spolupráci medzi bohatými a rozvojovými krajinami pri prechode na nízkoemisnú ekonomiku a zmierňovaní dopadu klimatických zmien.
Vypúšťanie uhlíkových emisií, ku ktorému dochádza najmä pri spaľovaní fosílnych palív, poháňa takzvaný skleníkový efekt, ktorý otepľuje svetovú klímu a mení životné prostredie po celej planéte. Podľa expertov sú dôsledkom častejších a intenzívnejších extrémov počasia, akými sú napríklad vlny horúčav.
"Utrpenie podľa výskumu padá nepomerne na ľudí, ktorí žijú v chudobe... Tieto skupiny častejšie nemajú úspory, poistenie alebo sociálnu podporu, čo ich ponecháva ekonomicky aj fyzicky viac ohrozené záplavami, suchom, vlnami horúčav alebo lesnými požiarmi," uvádza The Guardian.