Zástancovia tvrdej línie v Iráne získali najviac kresiel aj v druhom kole volieb
Zástancovia tzv. tvrdej línie získali aj v piatkovom druhom kole iránskych volieb väčšinu zo zvyšných 45 parlamentných kresiel, ktoré sa nepodarilo obsadiť v marcovom prvom kole. Celkovo si tak zabezpečili úplnú kontrolu nad parlamentom, v ktorom si po oboch kolách zaistili 233 z celkových 290 kresiel, informuje agentúra AP.
O 45 poslaneckých mandátoch rozhodovali v piatok voliči v 22 volebných obvodoch, kde kandidáti v marcovom prvom kole nezískali predpísaných najmenej 20 percent hlasov. Hlasovalo sa aj v obvodoch v miest ako Teherán, Tabríz či Širáz. Voliči si vyberali z dovedna 90 kandidátov, z ktorých len 15 bolo považovaných za umiernených.
Sčítavanie hlasov sa začalo v piatok, bezprostredne po zatvorení volebných miestností. Iránsky minister vnútra Ahmad Vahídí v sobotu označil volebnú účasť za "dobrú", nijaké konkrétne čísla však neposkytol. Skonštatoval len, že v druhom kole zvyčajne prichádza k volebným urnám menej ľudí, než v tom prvom.
V marcovom prvom kole odovzdalo svoj hlas dovedna 25 miliónov ľudí, čo predstavuje 41 percent oprávnených voličov. Podľa AP išlo o najnižšiu volebnú účasť od islamskej revolúcie z roku 1979, pričom dovtedajšie minimum bola 42-percentná účasť z volieb v roku 2020.
Výsledok druhého kola volieb teraz ešte musí odobriť príslušná dozorná rada, k čomu by malo dôjsť na budúci týždeň. Ustanovujúca schôdza nového parlamentu by sa potom mala konať 27. mája, pričom novozvolení poslanci si na nej zvolia predsedu parlamentu.
Iránsky parlament zohráva pri riadení krajiny druhoradú úlohu, rozhodujúce slovo vo všetkých dôležitých záležitostiach má totiž najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.
Zástancovia tzv. tvrdej línie sa v tejto krajine usilujú o dosiahnutie ďalších kultúrnych či spoločenských obmedzení založených na islamskom práve šaría. Vyjadrujú sa tiež nepriateľsky voči Západu, a to najmä Spojeným štátom.
Politici požadujúci zmenu režimu, známi ako tzv. reformisti, vo voľbách v podstate nemohli kandidovať. Tí, ktorí vyzývali na radikálne reformy či zanechanie teokratického systému vlády, boli buď zakázaní alebo sa ako kandidáti ani nezaregistrovali.