Poľnohospodárske družstvá na Liptove postupne prestávajú pestovať zemiaky

Poľnohospodárske družstvá na Liptove prestávajú pestovať zemiaky. V minulosti boli zemiaky jednou z hlavných plodín pestovania pre všetky poľnohospodárske družstvá na Liptove.

Momentálne sa pestovanie zemiakov takmer úplne presunulo z Liptova na južné Slovensko. Pre TASR to uviedol predseda Poľnohospodárskeho družstva Ludrová a podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Miroslav Štefček.

„Spomínam si na časy, keď sme ešte pestovali na Liptove viac ako 2000 hektárov zemiakov a skutočne každé poľnohospodárske družstvo pestovalo zemiaky. V súčasnej dobe sme minulý rok pestovali už len tri poľnohospodárske družstvá vo výmere možno ani nie 200 hektárov zemiakov. Predpoklad na tento rok je taký, že sa budú zemiaky na Liptove pestovať vo výmere možno na nejakých ani nie 100 hektároch,“ podotkol Štefček.

Poľnohospodári na Liptove podľa neho nie sú schopní ekonomicky konkurovať pestovateľom na južnom Slovensku, ktorí majú úplne iné podmienky na pestovanie zemiakov.

„Pestujú sa už úplne iné odrody zemiakov, ako sa kedysi pestovali. V súčasnosti sú tiež nutné zavlažovacie systémy, ktoré ani nie sú na Liptove, ani tu v našom okolí,“ spresnil predseda družstva s tým, že zemiaky na poľnohospodárskych družstvách nahradili plodiny ako repka, obilie alebo krmoviny na ornej pôde.

Dodal, že na Poľnohospodárskom družstve Ludrová v minulosti pestovali 80 až 100 hektárov zemiakov. „Mali sme vybudovanú aj zemiakáreň, technológiu na triedenie zemiakov, na zber zemiakov, ale už sa tie výmery znižovali úmerne záujmu o odbyt zemiakov. Minulý rok sme pestovali zemiaky už len na desiatich hektároch a už sme neboli ochotní investovať do tých liniek na zber a triedenie zemiakov, tak sme prišli k takému ráznemu rozhodnutiu ukončiť pestovanie zemiakov,“ spresnil.

Zemiaky sa na Liptov dostali v 18. storočí, pričom k rozšíreniu ich pestovania došlo v súvislosti s opakujúcou sa neúrodou obilia. Zemiaky boli dôležitým produktom na roľníckych hospodárstvach, ale v prvej polovici 19. storočia sa ešte nestali každodennou súčasťou potravy pracujúcich vrstiev. Hlavnou potravou obyvateľov Liptova sa stali zemiaky - v liptovskom nárečí švábka až v druhej polovici 19. storočia.

Historik Liptovského múzea Karol Dzuriak pripomenul, že obyvatelia na Liptove dlho odmietali pestovať zemiaky.

„Napríklad ružomberskí mešťania pod telesnými pokutami boli nútení, málo, darom vnútených zemiakov, či švábok zasadiť. Za panovania Jozefa II. museli dokonca pokutovať hybského richtára, lebo v rozpore so župným nariadením občanov odrádzal, ba zakazoval zemiak sadiť,“ spresnil Dzuriak.

Pokiaľ na Liptove neboli zemiaky, pestovala sa vo veľkom množstve repa, ktorá slúžila ako potravina. Liptáci tiež pestovali jačmeň, žito, ovos, proso a ľan, ktorý bol potrebný pre výrobu plátna na odev.

Dôležitú úlohu zohrávalo aj pastierstvo, chov dobytka a oviec, ktoré poskytovali okrem mlieka a mäsa i vlnu na výrobu domáceho súkna.