Mnohé krajiny tento rok čakájú veľké voľby. Čo je v stávke pre opatrenia v oblasti klímy?
Keď sa americkí voliči v novembri vyberú k volebným urnám, aby rozhodli o pravdepodobnom súboji medzi prezidentom Joeom Bidenom a Donaldom Trumpom, pridajú sa k približne dvom miliardám ľudí, ktorí tento rok hlasujú na celom svete.
V rekordnom roku pre demokraciu budú mať voľby krajiny, v ktorých žije viac ako polovica svetovej populácie, vrátane Indonézie vo februári, Indie v máji a Spojených štátov a Veľkej Británie neskôr v priebehu roka.
Krajiny, v ktorých sa konajú voľby, sú zodpovedné za viac ako 40 % svetových emisií skleníkových plynov, ktoré zohrievajú planétu.
Čo by mohli voľby po najteplejšom roku v histórii 2023 znamenať pre úsilie v boji proti zmene klímy?
Aký je postoj Bidena a Trumpa k zmene klímy?
Voľby v roku 2024 v Spojených štátoch, ktoré sú zodpovedné za 11 % celosvetových emisií skleníkových plynov a sú po Číne druhým najväčším emitentom, by mohli mať významný vplyv na prístup vlády k životnému prostrediu.
Biden urobil z opatrení v oblasti klímy jeden z pilierov svojho predsedníctva a v roku 2022 prijal najvýznamnejšiu legislatívu v oblasti zmeny klímy v histórii USA s miliardovými daňovými úľavami zameranými na stimuláciu čistej energie.
Krajina však v roku 2023 aj tak dosiahla rekordnú ťažbu ropy, pričom prezidenta odrádza od obmedzovania dodávok vzhľadom na rastúce ceny palív, ktoré by mohli poškodiť jeho znovuzvolenie.
Bidenove ratingy sú nízke a najnovšie prieskumy verejnej mienky ho stavajú na úroveň Trumpa, ktorý počas svojho prezidentovania v rokoch 2017 - 2021 odstúpil od globálnej Parížskej klimatickej dohody a uvoľnil mnohé environmentálne predpisy.
Trump, ktorý je favoritom na republikánsku nomináciu, popiera vedecké poznatky o klíme a vyjadril sa proti Bidenovým investíciám do obnoviteľných zdrojov energie, pričom povedal, že v prípade svojho zvolenia by nedodržal záväzok USA poskytnúť 3 miliardy dolárov Zelenému klimatickému fondu, ktorý podporuje opatrenia v oblasti klímy v rozvojových krajinách.
Bude zmena klímy súčasťou Módího predvolebnej kampane v Indii?
Zmena klímy je v Indii, ktorá je tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete, zriedkavo hlavnou politickou témou, keďže v nadchádzajúcich národných voľbách sa premiér Naréndra Módí pripravuje na svoje tretie funkčné obdobie.
Módí si upevnil postavenie lídra po tom, ako jeho strana Bharatiya Janata (BJP) v decembri vyhrala tri veľké štátne voľby.
Počas desiatich rokov pri moci sa mu podarilo presadiť Indiu ako klimatického lídra v rámci krajín globálneho Juhu, ktorý predčasne splnil ambiciózne ciele v oblasti rozširovania obnoviteľných zdrojov energie a zvýšil energetickú účinnosť.
Jeho vláda však bola kritizovaná za oslabenie zákonov o ochrane životného prostredia v prospech podnikania a za zachovanie ťažby uhlia.
Spolu so svojimi oponentmi BJP zatiaľ nezverejnila svoj volebný manifest, ale v minulých kampaniach sa táto otázka spomínala len okrajovo v rámci sľubov týkajúcich sa rozvoja poľnohospodárstva alebo vodohospodárskej a energetickej infraštruktúry.
Vzhľadom na pretrvávajúci charakter počasia El Nino, ktorý by mal pokračovať aj v prvej polovici roka 2024, by sa však extrémne počasie, ako napríklad nepravidelné monzúnové dažde ohrozujúce úrodu a vlny horúčav, mohlo dostať na titulné strany novín v čase začiatku kampane.
India je veľmi zraniteľná voči zmene klímy, pričom v roku 2023 bulo v celej krajine zaznamenaných 86 % dní s extrémnym počasím.
Ako by mohli voľby v Indonézii ovplyvniť ochranu dažďových pralesov a prechod od používania uhlia?
Indonézia, v ktorej sa 14. februára konajú parlamentné voľby, patrí medzi 10 najväčších producentov skleníkových plynov na svete a je domovom dažďových pralesov a rašelinísk, ktoré sú kľúčové pre obmedzenie globálnych emisií oxidu uhličitého (CO2).
Tempo odlesňovania sa za súčasného prezidenta Joka Widoda, ktorý končí svoje druhé a posledné funkčné obdobie, spomalilo, ale podľa neziskovej organizácie World Resources Institute sa Indonézia v roku 2022 stále umiestnila na štvrtom mieste na svete, pokiaľ ide o úbytok primárnych tropických lesov.
Niektorí odborníci na životné prostredie sa obávajú, že ochranu dažďových pralesov by mohli ohroziť prudko rastúce náklady na volebné kampane, keďže politici si vytvárajú úzke väzby so spoločnosťami zaoberajúcimi sa prírodnými zdrojmi, aby mohli financovať svoje kampane.
Medzitým všetci traja hlavní prezidentskí kandidáti - vrátane favorita a súčasného ministra obrany Prabowa Subianta - pre agentúru Reuters uviedli, že zvážia zrušenie monopolu štátnej energetickej spoločnosti v snahe urýchliť prechod na čistú energiu z uhlia v krajine s 270 miliónmi obyvateľov.
Naštartuje sa v Európe klimatický odpor?
V júni sa v 27-člennej Európskej únii, ktorá je ako štvrtý najväčší svetový znečisťovateľ zodpovedná za približne 7 % globálnych emisií skleníkových plynov, konajú parlamentné voľby.
V roku 2023 Európsky parlament schválil významné reformy na zvýšenie ambícií politík EÚ v oblasti klímy, ako napríklad reformu trhu s uhlíkom s cieľom zvýšiť náklady elektrární a tovární na vypúšťanie látok znečisťujúcich klímu.
Medzi stredopravicovými zákonodarcami však narastá politický odpor, ktorí chcú zmierniť klimatické politiky, medzi nimi aj zákon o obnove znehodnotených prírodných ekosystémov, ktorý sa po ostrom boji pretlačil cez parlament.
Zisky vo voľbách, ktoré dosiahla oživená krajná pravica, by mohli podporiť odpor voči ekologickým politikám.
Podobné diskusie o rýchlosti a ambicióznosti zelených politík by sa mohli objaviť aj v britských parlamentných voľbách, ktoré sa podľa premiéra Risha Sunaka uskutočnia v druhej polovici roka.
Sunak, ktorého strana v posledných prieskumoch zaostáva, sa zaviazal udeliť stovky nových licencií na ťažbu ropy a zemného plynu v Severnom mori, pričom uviedol, že bude udelených viac ako 100 licencií, a v novembri oznámil prijatie zákona, ktorý bude vládu zaväzovať k organizovaniu každoročných kôl udeľovania licencií.
V septembri oznámil zmiernenie ekologických plánov, ako napríklad odloženie zákazu predaja nových benzínových áut, a zároveň dodal, že sa naďalej zaväzuje k dosiahnutiu nulových čistých emisií do roku 2050.
Líder labouristov Keir Starmer sa zaviazal dekarbonizovať britský elektrický systém do roku 2030, a to aj prostredníctvom rozsiahlych investícií do ekologických odvetví, a na konferencii COP28 povedal, že Británia bude v otázkach klímy "stáť vysoko vo svete".
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancujú SlovakAid a Európska únia.
