Svet čelí nebezpečnému desaťročiu vzhľadom na rastúcu nestabilitu, upozorňuje britský inštitút
Svet vstupuje do obdobia charakterizovaného zvýšenou nestabilitou, keďže krajiny po celom svete zvyšujú svoje výdavky na obranu v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu, útok palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael a rastúcu asertivity Číny v Juhočínskom mori. Vyplýva to z výročnej správy britského Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) zverejnenej v utorok, informuje agentúra AP.
IISS v správe upozorňuje aj na rast napätia v Arktíde, snahu Severnej Kórey o nadobudnutie jadrových zbraní či vzostup vojenských režimov v africkom regióne Sahel. Toto všetko podľa inštitútu prispieva k zhoršovaniu bezpečnostného prostredia vo svete.
"Súčasná vojensko-bezpečnostná situácia predznamenáva pravdepodobne nebezpečnejšie desaťročie charakterizované bezohľadným uplatňovaním vojenskej sily na dosiahnutie nárokov, ktoré môže evokovať postoj ‘práva silnejšieho‘," uviedol IISS. Dodal, že v reakcii na takéto správanie by podobne zmýšľajúce demokracie mohli chcieť pristúpiť k silnejším bilaterálnym a multilaterálnym obranným väzbám.
IISS zostavuje svoju správu o hodnotení celosvetovej vojenskej situácie už 65 rokov. Podľa najnovšej správy vzrástli celosvetové výdavky na obranu vlani o deväť percent na 2,2 bilióna dolárov. Tento nárast bol ešte vyšší v členských krajinách NATO, ktoré podporujú Ukrajinu v jej vojne proti Rusku. Členovia Aliancie s výnimkou Spojených štátov zvýšili od vpádu ruských vojakov na Krymský polostrov v roku 2014 svoje výdavky na obranu o 32 percent, zistil inštitút.
Desiati európski členovia NATO pritom vlani splnili cieľ minúť na obranu dve percentá svojho hrubého domáceho produktu. Pre porovnanie, v roku 2014 tento cieľ dosiahli len dve európske krajiny.
Ponaučenia vyplývajúce z vojny na Ukrajine začínajú vplývať na vojenské plánovanie aj v iných krajinách. Mnohé štáty uznali, že musia zvýšiť výrobu vojenskej výzbroje a vybudovať si jej väčšie zásoby pre prípad, že by museli bojovať v dlhej vojne.
Jedným z kľúčových zistení IISS je to, že Rusko počas bojov na Ukrajine prišlo už o asi 3000 bojových tankov. Približne toľko tankov mala Moskva vo svojej aktívnej výzbroji pred začiatkom invázie na Ukrajinu v roku 2022. Rusko zo skladov vytiahlo asi dvetisíc starších tankov, ktorými chýbajúce tanky nahradilo.