Rezort hospodárstva súhlasí s kritikou NKÚ. Môže za to predošlá vláda, reaguje na výsledky kontroly
Ministerstvo hospodárstva súhlasí so závermi kontroly Najvyššieho kontrolného úradu zverejnenými koncom minulého týždňa. Štát by mal podľa úradu najmä nastaviť pravidlá adresnej kompenzácie cien elektriny a plynu počas nepredvídaných situácií, zamerať sa na najzraniteľnejšie skupiny a nastaviť aj časové obmedzenia.
Rezort hospodárstva v pondelok v reakcii na výsledky NKÚ zdôraznilo, že systém adresnej pomoci nepripravili predchádzajúce vlády. "Jednou z priorít súčasného vedenia ministerstva hospodárstva je práve príprava adresnej pomoci, a preto v spolupráci s ostatnými rezortami intenzívne pracuje na nastavení adresnosti tak, aby - v prípade, ak bude potrebná - bola už v roku 2025 nastavená efektívne, najmä ohrozeným skupinám a neplytvalo sa tak verejnými financiami zo štátneho rozpočtu," uviedol rezort.
Takéto opatrenia neboli na Slovensku do volieb v roku 2023 pripravené. Ich neskorý termín a krátky čas od nástupu novej vlády podľa rezortu hospodárstva neumožnil nastaviť adresnosť pomoci na rok 2024.
Slovensko sa počas energetickej krízy rozhodlo pre celoplošné kompenzácie a Ministerstvo hospodárstva vyplatilo do konca minulého roka na kompenzáciách nárastu cien elektrickej energie a plynu v rokoch 2022 a 2023 sumu vo výške takmer 2,7 miliardy eur. Najviac prostriedkov, približne 1,24 miliardy eur, sa použilo na kompenzácie cien plynu v domácnostiach. Podľa NKÚ boli takto široko nastavené kompenzačné opatrenia neefektívne a nehospodárne.
Podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo priblížil, že nejde o konečný účet za kompenzačnú pomoc, keďže krízová regulácia v energetike pokračuje aj tento rok a jej ukončenie legislatíva vôbec neupravuje. "Kompenzácie pomohli, ale už je čas zamyslieť sa nad ich pokračovaním," upozornil. Kompenzačné opatrenia síce pomohli občanom aj podnikateľom, no nie je podľa NKÚ možné a únosné ich v takom širokom rozsahu a dlhodobo uplatňovať.