Vlaňajšok bol najteplejším v histórii. Teplé zimy prinášajú nové choroby
Rok 2023 bol najteplejším rokom v histórii globálnych teplotných záznamov, ktoré sa vedú od roku 1850. Tieto informácie priniesla agentúra Európskej únie pre klímu Copernicus, ktorá sa špecializuje na sledovanie klimatických zmien.
A najnovšie to potvrdila aj Svetová meteorologická organizácia. Priemerná globálna teplota vlani dosiahla 14,98 stupňa Celzia, čo je o 0,17 stupňa viac než predchádzajúci rekordný rok 2016. Tento nárast teplôt sa odzrkadľuje nielen vo zvyšujúcich sa priemerných teplotách, ale aj v extrémnych počasiach a klimatických javoch po celom svete.
Suchá, zosuvy pôdy, povodne
Globálne otepľovanie, definované ako nezvyčajne rýchly nárast priemernej povrchovej teploty Zeme, je primárne spôsobené ľudskou činnosťou, predovšetkým spaľovaním fosílnych palív. Tento proces výrazne zvyšuje množstvo skleníkových plynov v atmosfére a má za následok nielen zvýšenie teploty, ale aj zhoršovanie extrémnych klimatických podmienok ako sú suchá, zosuvy pôdy, povodne a intenzívne búrky.
Generálny tajomník Svetovej meteorologickej organizácie Celeste Saulo pripomenul, že klimatická kríza zhoršuje krízu nerovnosti a negatívne ovplyvňuje udržateľný rozvoj a boj proti chudobe a hladu.
Klimatológ Milan Lapin očakáva sa, že do roku 2100 sa planéta oteplí o tri stupne Celzia, avšak v strednej Európe bude oteplenie klímy zhruba dvojnásobné a v Arktíde trojnásobné ako celosvetový priemer.
Vplyv na Slovensko
Čo to znamená pre Slovensko? Podľa Územnej štúdie Slovenska o zmene klímy sa globálne otepľovanie môže prejaviť na našom území rastom priemernej teploty vzduchu do roku 2075 o dva až štyri stupne Celzia. Takéto klimatické zmeny neboli u nás zaznamenané počas celého holocénu a v praxi znamenajú presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny na Liptov.
To sa prejaví v podobe extrémneho sucha, kvôli ktorému ubudne vody v riekach. Pre poľnohospodárov to bude znamenať menej vypestovaných plodín. Negatívny vplyv bude mať na biodiverzitu aj ľudské zdravie, upozorňuje na svojej stránke Slovenský hydrometeorologický ústav.
Podľa Lapina na našom území môžeme vidieť dôsledky otepľovania už teraz: „Zmenil sa ročný režim zrážok, vo vegetačnom období roka padá viac zrážok pri prehánkach a búrkových lejakoch a menej počas trvalých dažďov s menšou intenzitou,” hovorí.
Mierne zimy, prinesú málo vody na jar
Dodáva, že v zmena klímy sa prajavuje aj tak, že sa v zime vyskytujú náhle oteplenia, ktoré zlikvidujú snehovú pokryvku až do výšky 800 metrov nad morom. Toho sme svedkami aj túto zimu. “Preto sa významne znížil výskyt jarných povodní, ale aj jarná vlhkosť pôdy. Málo mrazivé zimy umožňujú prežitie viacerých škodcov a patogénov z teplejších regiónov, preto sa objavujú nové teplomilné biologické druhy, ale aj nové choroby,” dodal.
Copernicus v uverejnených údajoch a analýze uvádza, že globálne otepľovanie sa môže začiatkom tohto roka ešte zhoršiť. BBC informovala, že podľa britského meteorologického úradu existuje možnosť, že v roku 2024 môže byť prvýkrát prekročená kľúčová hranica oteplenia 1,5 stupňa Celzia v celom kalendárnom roku. To je pritom hranica, ktorej sa v Parížskej dohode z roku 2015 snažilo vyhnúť takmer 200 krajín.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancujú SlovakAid a Európska únia.
